JERUZALEM 5. októbra (SITA/AP) - Americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová vo štvrtok ukončila návštevu Izraela a palestínskych území. Dvojdňová cesta mala demonštrovať americkú podporu predsedovi Palestínskej samosprávy Mahmúdovi Abbásovi. V centre rozhovorov s miestnymi predstaviteľmi bola aj humanitárna situácia na palestínskych územiach a možnosti obnovenia blízkovýchodného mierového procesu. Hlavným výsledkom návštevy je prísľub americkej vlády financovať výcvik bezpečnostnej služby prezidenta Abbása a modernizáciu hlavného hraničného priechodu medzi Pásmom Gazy a Izraelom. V zásadných otázkach, akými sú prepustenie palestínskych väzňov alebo plošné uvoľnenie zadržiavaných podielov na daniach, sa nedosiahol pokrok.
Spojené štáty poskytnú 20 miliónov dolárov na výcvik prezidentskej gardy a na modernizáciu hraničného priechodu Karni, oznámil hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Sean McCormack. Kontrolu priechodu na palestínskej strane hraníc by mala zabezpečiť prezidentská garda, ktorá sa považuje za najlepšie vycvičenú a najspoľahlivejšiu zložku palestínskych bezpečnostných síl. Prezidentská garda už zabezpečuje kontrolu na hraničnom priechode Rafah s Egyptom.
Projekt financovania bezpečnostných zložiek podriadených Abbásovi sa považuje za jasný signál americkej podpory prezidentovi v jeho spore s vládnym hnutím Hamas. Na palestínskych územiach pôsobí zložitá sieť bezpečnostných zložiek. Niektoré z nich kontroluje vláda na čele s militantným hnutím Hamas, iné podliehajú prezidentovi. Spojené štáty aj Izrael odmietajú rokovať s Hamasom a za legitímneho partnera považujú prezidenta Abbása.
Hamas označil americké plány za súčasť úsilia o odstavenie legitímnej vlády. Izraelský minister obrany Amir Perec plán naopak privítal a otvorenie priechodu Karni na stretnutí s Riceovou označil za príspevok k zlepšeniu humanitárnej situácie v Pásme Gazy. Podľa hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Izrael tiež súhlasí s otvorením hraničného priechodu Rafah počas posvätného moslimského mesiaca ramadán a s čiastočným vyplatením zadržiavaných podielov na daniach Palestínskej samospráve.
Izrael zastavil vyplácanie podielu na daniach a colných poplatkoch palestínskym úradom po tom, ako v januári prevzalo moc na palestínskych územiach hnutie Hamas. Straty spôsobené zadržiavanými podielmi na daniach, ako aj zmrazenie medzinárodnej humanitárnej pomoci po víťazstve Hamasu spôsobili rozvrat palestínskych verejných financií, v dôsledku čoho Palestínska samospráva nedokázala vyplácať mzdy verejným zamestnancom. Ich masové protesty boli jednou z okolností, ktoré viedli Hamas k rokovaniam o vytvorení koaličnej vlády s hnutím Fatah prezidenta Abbása. Rozhovory však stroskotali na neochote Hamasu aspoň nepriamo uznať Izrael.
