Podľa najnovších zistení Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) má táto oblasť so zníženou koncentráciou ozónu rovnakú rozlohu 29,5 milióna kilometrov štvorcových (približne USA a Rusko dohromady) ako v roku 2000. Znepokojujúce je však to, že množstvo ozónu je ešte menšie ako pred šiestimi rokmi.
Merania Európskej vesmírnej agentúry (ESA) ukázali úbytok približne 40 miliónov ton ozónu. Je to o milión ton viac ako v roku 2000. Táto hodnota je výsledkom sledovania plochy a hĺbky ozónovej diery.
Podľa exparta ESA Clausa Zehnera je súčasná hĺbka ozónovej diery výsledkom kombinácie veľmi nízkych teplôt v stratosfére a slnečného žiarenia. Teploty nad Antarktídou sú tento rok najnižšie od roku 1979.
Čím je ochranná ozónová vrstva tenšia, tým viac škodlivého ultrafialového žiarenia zo Slnka dopadá na zemský povrch. Toto žiarenie môže zničiť rastliny, stojace na začiatku potravinového reťazca. U človeka môže ultrafialové žiarenie spôsobiť okrem iného rakovinu kože.
Úbytok ozónu zapríčiňujú v prvom rade chemikálie, ktoré sa používajú v klimatizáciách alebo chladničkách. Od roku 1997 platí medzinárodná dohoda, ktorej signatári sa zaviazali, že tieto látky prestanú používať. Vedci odhadujú, že ozónová vrstva by sa tak mohla ozdraviť do roku 2065.
