Istanbul 3. októbra (TASR) - Tisíce európskych onkologických pacientov každoročne zomierajú zbytočne kvôli nedostatočnej zdravotnej starostlivosti a rôznym prístupom k liečbe rakoviny v jednotlivých krajinách Európy.
Vyplýva to z prvého komplexného európskeho prieskumu tejto problematiky, ktorého výsledky dnes zverejnili na rokovaní expertov Európskej spoločnosti pre onkológiu (ESMO) v tureckom Istanbule.
Výskum realizovaný v 34 krajinách starého kontinentu ukázal, že v jednotlivých národných zdravotných systémoch existujú veľké rozdiely, a to najmä v dostupnosti liečby rakovinových ochorení, v prístupe k vhodným liekom a v kvalifikácii zdravotníckeho personálu.
Z porovnania získaných údajov tiež vyplývajú značné odchýlky medzi európskymi štátmi v počte pacientov, ktorým sa podarilo prežiť onkologické ochorenie. Predseda ESMO Hakan Mellstedt označil tieto zistenia za zlyhanie Európy.
Rakovinou v súčasnosti trpí jeden z troch Európanov a jednému zo štyroch sa táto zákerná choroba stane osudná. Najväčšiu šancu na prežitie majú onkologickí pacienti zo Škandinávie, naproti tomu jednu z najmenších majú obyvatelia Británie.
Podľa odborníkov nie sú pretrvávajúce rozdiely zavinené v prvom rade nedostatkom financií, ale predovšetkým zdravotníckou byrokraciou a existujúcou praxou v niektorých krajinách, ktorá neumožňuje pacientom skorú liečbu onkológmi. Zmena prístupu by mohla podľa odhadov každoročne zachrániť tisíce až desaťtisíce životov.
Napríklad, v Nemecku a Belgicku pacientky s rakovinou prsníka nezriedka liečia ich vlastní gynekológovia. V Británii zase existujú čakacie zoznamy s čakacími lehotami od niekoľkých mesiacov až po niekoľko rokov.
Naproti tomu vo Francúzsku, Holandsku, Taliansku a dokonca aj v postkomunistickom Bulharsku či Poľsku majú chorí veľkú šancu, že sa promptne dostanú do starostlivosti špecializovaných onkologických centier.
Vedci v tejto súvislosti upozorňujú na silnejúci trend takzvanej "zdravotníckej turistiky". Európania chorí na rakovinu totiž stále častejšie vyhľadávajú liečbu mimo svojej vlasti, a to v krajinách s lepším prístupom k odbornej onkologickej starostlivosti.
