|
ILUSTRAČNÉ´FOTO – TASR |
Tie vlny prezývajú Kyklop alebo Čeľuste a sú pre špecifickú skupinu surfistov, čo jazdia na vlnách vysokých ako sedemposchodové budovy, výzvou v boji na život a na smrť.
Dvadsaťpäťročný austrálsky surfista Alex Cater obrovské vlny prenasleduje posledných päť rokov a až pridobre pozná rozkoš i utrpenie takzvaného „tow-in“ surfingu, pri ktorom sa odvážlivci so svojou doskou vrhajú do obrovských vĺn, ktoré svojou veľkosťou prekonajú väčšinu cunami. „Ak máte len trošku strach, nemali by ste sa do toho púšťať,“ hovorí Cater. „Keď hrana dosky do vody narazí, začne to strašne praskať. Je to ako desaťsekundový hrom.“
V júli pri pobrežnom útese blízko Margaret River v západnej Austrálii bol Cater jedným zo skupiny surfistov, čo sa pustili do najväčších vĺn, aké kto v Austrálii zdolal.
Cater v ten deň balansoval na vlnách vysokých 12 až 15 metrov a dostal sa do všetkých správ. Oceán ho pohltil a pohrával sa s ním ako s handrovou bábikou.
Keď sa cez neho prevalila vodná stena, vliekli ho tri obrovské vlny viac než 200 metrov pod vodou. Jedna z nich ho zatlačila tak hlboko, že mu zaľahlo v ušiach.
„Narazí do vás celou silou. Vláči vás, otáča, doslova trhá na kusy. Musíte sa uvoľniť a skúsiť si to užiť,“ tvrdí so smiechom Cater.
Človekom, ktorý zdolal najväčšiu vlnu na svete, sa volá Pete Cabrinha z Havaja. Poradil si s vlnou vysokou 21 metrov, ktorá sa v roku 2004 rozbila na útese blízko ostrova Maui. Surfisti, ktorí na veľké vlny čakajú počas zimných búrok na Havaji, v Kalifornii, Južnej Afrike, Mexiku a Austrálii, veria, že sa im raz podarí prejsť na vlne vysokej 30 metrov. Zatúlané tridsaťmetrové vlny sú súčasťou námorníckych mýtov, vedci však tvrdia, že existujú.
Cater sa snaží rozšíriť pľúca tak, že trénuje voľné potápanie. Pod vodou dokáže vydržať dve a pol minúty, po jedinom nádychu potom ďalšiu minútu.
