Predovšetkým mladí ľudia patria medzi Che Guevarových obdivovateľov. Známa fotografia na jednom z havanských domov.
FOTO –ČTK
Jeho obdivovatelia, hlavne z mladšej generácie, môžu za to, že sa z oddaného marxistu stal kapitalistický tovar.
Medzi obrazmi súčasnej pop kultúry, ktoré nás obklopujú, je často i Che Guevarova tvár - jeho nesmrteľná podoba z fotografie, ktorej autorom je Alberto „Korda“ Díaz Gutiérrez. Pozerá sa z tričiek, plagátov, tetovania i z magnetov na chladničke.
Ide o módnu i politickú záležitosť, ale obraz často zakrýva skutočného človeka, čo jedno z tričiek trefne komentuje. Pod obrázkom na ňom totiž stojí nápis: „Vôbec netuším, kto to je.“
Cesta známej revolucionárovej fotografie z Kuby až na tričká bola veľmi dlhá. Snímka Che Guevaru, na ktorej revolucionár upiera pohľad do diaľky, vznikla v Havane 5. marca 1960.
Korda, pôvodne módny fotograf, bol v tom čase fotoreportérom denníka Revolución. Snímka bola na Kube niekoľkokrát zverejnená, neskôr sa ako symbol národnej pýchy stala predlohou na vyobrazenie na kubánskych bankovkách.
Zvyšok sveta však fotografie videl až o niekoľko rokov neskôr, keď Korda poskytol kópie talianskemu vydavateľovi Giangiacomovi Feltrinellimu. Ten ich použil na plagáty a po Che Guevarovej smrti v roku 1967 i na obálky knižných vydaní jeho denníkov.
Fotografia sa používala stále častejšie a bola stále slávnejšia. Na svojej ceste z kategórie umenia do kategórie pop kultúra a zase späť sa z Che Guevarovho portrétu stala jedna z najčastejšie reprodukovaných fotografií.
Objavuje sa stále znovu - na obale Madonninho albumu, na tričku, v ktorom v roku 2005 preberal Carlos Santana hudobnú cenu v animovanej sérii Matthewa Diffeeho, kde nosí Che Guevara tričko s obrázkom Barta Simpsona.
Inšpiruje umelcov i kurátorov na celom svete - jedným z príkladov je nedávna londýnska výstava Che Guevaru: Revolucionár a ikona.
„Tento Che Guevarov portrét je ideálnou abstrakciou pretavenou do symbolu, ktorý odoláva detailným interpretáciám a zároveň je nekonečne poddajný, tvrdí kurátorka britskej výstavy Trisha Ziffová. „Dá sa z neho urobiť karikatúra i paródia a zároveň sa používa ako politický komentár k najrôznejším témam - k antiamerikanizmu, k boju za práva gayov a domorodcov k svetovému dlhu.“
„Najväčšou iróniou je to, koľko miliónov dolárov zarobili kapitalisti a buržoázni obchodníci predajom Che Guevarových portrétov. Asi sa obracia v hrobe,“ hovorí Henry Luis Gómez, 36-ročný Kubánec, ktorý žije v Miami a predáva trička pomocou svojej „cheguevarovskej“ webovej stránky. Na jednom z nich je nápis: „Che je mŕtvy - zmier sa s tým.“
Che Guevara - skutočný muž i jeho obraz - stále nenecháva ľudí v pokoji. „Che Guevara bol absolútnym revolucionárom, lebo bojoval až do smrti. Tu je to absolútny chlapec z plagátu, lebo je to fešák,“ myslí si Alvaro Vargas Llosa z mimovládnej výskumnej inštitúcie vo Washingtone.
Z opačného tábora však zaznieva na Che Guevarovu adresu obvinenie: prehliadal popravy obrovského množstva ľudí, ktorí sa postavili proti Castrovmu režimu.
„Ako človeka pochádzajúceho z Latinskej Ameriky ma zároveň mätie, fascinuje a rozčuľuje, že mladí Európania a Američania si z neho stále robia idol a tým posilňujú predstavu, že revolučný socializmus je cestou k rozvoju,“ dodáva Vargas Llosa, pôvodom Peruánec.
„Útechou je možno to, že ľudia si Che Guevaru s Castrovým režimom veľmi nespájajú. Skôr je pre nich symbolom nejakej abstraktnej revolúcie, ktorá neexistuje a ani existovať nebude.“
Iní si zase myslia, že Che Guevarova kultúrna dlhovekosť je daná skôr tým, že vzhľadom na opatrnosť politikov hľadajú ľudia niekoho, v koho môžu veriť. Rovnako však môže ísť len o neurčitú túžbu držať krok s módou a týmto vágnym spôsobom, v ktorom netreba hľadať hlbokú myšlienku, ju dať najavo.
