|
Cenu za fyziológiu a medicínu získali Američania Andrew Z. Fire a Craig C. Mello. FOTO - SITA/AP |
Je tu jeseň, a s ňou tradičné nobelovské týždne. Tak trochu tajuplné citácie členov Nobelovho výboru, Švédskej kráľovskej akadémie vied a Karolinského inštitútu sa opäť budú zjavovať v médiách častejšie. Začalo sa to už včera, keď agentúry oznámili mená prvých dvoch šťastlivcov, ktorí získali cenu za fyziológiu a medicínu. Sú nimi Američania Andrew Z. Fire a Craig C. Mello. Prvý pôsobí na lekárskej fakulte Stanfordovej univerzity, druhý na rovnakej fakulte Massachusettskej univerzity. Jedna slávnejšia ako druhá.
Fire sa narodil v roku 1949, Mello o rok neskôr, čo je na nositeľov najprestížnejšieho vedeckého ocenenia až trestuhodne málo. Zdôvodnenie, prečo cenu dostali práve títo dvaja "mladíci" z USA, bolo veľmi stručné, ale tak už to prvý deň po tejto udalosti chodí: "Za výskum, ktorý otvoril vzrušujúce možnosti využitia génovej terapie... Za objav zásadného mechanizmu kontroly genetických informácií, ktorý umožňuje vyradiť nefunkčné gény a prináša možnosť vytvoriť v budúcnosti nové lieky..."
Nuž vlastne aj toto stručné zdôvodnenie hovorí i nám laikom aspoň niečo. Teda, ak si uvedomíme, že genetika je termín, ktorý sa začal používať až niekedy začiatkom 20. storočia (sto rokov vo vede predsa nie je tak veľa). A že iba v roku 1953 objavili Watson, Crick a Franklinová štruktúru DNA, čo umožnilo nahliadnuť génom pod kožu. A že iba pred pár rokmi vedci ukončili projekt mapovania ľudského genómu, kompletnej dedičnej informácie, ukrytej v jadre bunky. A tým otvorili cestu ďalším, ktorí hľadajú v bunke napríklad gény, spôsobujúce mnohé fatálne choroby, a spôsob, ako ich umlčať. Prípadne gény, ktoré sú pre zdravie bunky nevyhnutné, a ak sú vyradené z obehu (napríklad pri zhubnom procese), bolo by naopak dobré ich činnosť obnoviť.
Naši dvaja čerství nobelisti ako keby tušili, že ak chcú robiť genetiku, lepšie je prísť na svet až po Watsonovi a Crickovi. Na spôsob, ako umlčať "zlé" gény, prišli pri experimentovaní s obľúbeným objektom genetikov - červíkom Caenorhabditis elegans. Je to vhodný objekt preto, že na rozdiel od človeka sa rýchlo reprodukuje, je nenáročný a má málo génov. Aj v jadre jeho bunky, podobne ako v ľudskej, sa deje niečo nesmierne zaujímavé pri prepise DNA do iného kódu, nevyhnutnom procese pri tvorbe bielkovín. Ale o tom sa azda dozvieme viac neskôr.
Fire a Mello stihli svoju prácu opublikovať ešte koncom uplynulého storočia - v roku 1998. To, že cenu dostali už po ôsmich rokoch, znamená, že je naozaj prelomová a že ju urobili vo sfére, ktorá má budúcnosť. A že mali jednoducho aj šťastie. Veď kedysi platilo: Urob významný objav, keď si mladý, a potom ži dlho, aby si to niekto všimol. Napríklad laureáti, ocenení za medicínu v roku 2004 (A. Ciechanover, A. Herško a I. Rose) urobili svoj hlavný objav pred viac ako 20 rokmi. Fyzici D. Gross, D. Politzer a F. Wilczek, ocenení tiež predvlani, čakali prakticky od roku 1973. Čech Jaroslav Heyrovský s Japoncom M. Shikatom vymysleli polarograf v roku 1924. Ocenenie im švédsky kráľ odovzdal presne po 35 rokoch.
MICHAL AČ
