Brusel 2. októbra (TASR) - Väčšina Európanov si uvedomuje riziko nákazy AIDS/HIV pri použití rovnakej ihly, prostredníctvom transfúzie nakazenej krvi alebo nechráneným pohlavným stykom s infikovanou osobou. Medzi obyvateľstvom sú však stále rozšírené mnohé mylné názory, vyplýva z prieskumu Eurobarometer, ktorého výsledky dnes zverejnila Európska komisia. Slováci patria medzi národy, ktoré majú v tejto oblasti slabé informácie.
Len 40 percent európskych respondentov vie, že nie je možné nakaziť sa od infikovanej osoby bozkom na ústa. Táto skutočnosť je najmenej známa Cyperčanom, Litovčanom a Slovákom. Slovenskí respondenti sú v tejto otázke najmenej informovaní v rámci únie, keď možnosť nákazy pri bozku potvrdila takmer polovica opýtaných.
Väčšina Európanov vie, že nakaziť sa nedá ani použitím rovnakého pohára, z ktorého predtým pila infikované osoba, rovnako ako ani na WC použitom osobou s AIDS/HIV. Takmer tretina Slovákov si myslí, že by sa mohli nakaziť takýmito spôsobmi.
Vo viacerých prípadoch existujú veľké rozdiely v informovanosti medzi jednotlivými národmi. Zatiaľ čo 89 percent Švédov vie, že sa nemôžu nakaziť, keď darujú krv, je o tom presvedčených len 16 percent Slovákov. Lepšie informovaní než Slováci sú v tejto oblasti aj Rumuni, Chorváti a Turci.
Rovnako takmer všetci Holanďania (96 percent) či Francúzi vedia, že takéto riziko im nehrozí pri podaní si ruky s nakazenou osobou. Táto skutočnosť je pritom známa len 62 percentám Slovákov, čo je najmenej v EÚ.
Približne každý siedmy Slovák si tiež myslí, že nakaziť sa môže aj v prípade, ak bude jesť stravu pripravenú infikovanými osobami a spolu s Litovcami majú slovenskí respondenti takisto najväčšie obavy z nákazy pri dotyku s predmetmi, ktorých sa dotkla osoba s AIDS/HIV.
Takmer polovica všetkých Európanov tvrdí, že sa pri sexuálnom styku chráni pred možno nákazou. Uviedla to aj polovica Slovákov. Najzodpovednejší prístup majú Cyperčania a Rakúšania, na opačnom konci rebríčka sú Litovci.
Prieskum sa tiež venoval zmenám správania v súvislosti s rozširovaním AIDS. Každý druhý Slovák uviedol, že vzhľadom na túto skutočnosť hľadá pri výbere partnera väčšiu stabilitu, čím sa SR zaraďuje na šiestu priečku po Maďaroch, Cyperčanoch, Grékoch, Malťanoch a Rakúšanoch. Najmenší záujem o stabilnejší vzťah v súvislosti s hrozbou šírenia AIDS/HIV majú Holanďania, Briti a Íri.
Odkedy sa objavil AIDS/HIV, možno badať pomerne radikálnu zmenu správania sa u obyvateľov nových členských krajín. Napríklad približne dve pätiny Malťanov, Cyperčanov a Slovákov tvrdia, že sa z tohto dôvodu vyhýbajú určitým miestam, zatiaľ čo tretina Estóncov si dáva väčší pozor na to, čoho sa dotýka.
Vyše polovica Slovákov (56 percent) si myslí, že informačná kampaň o rizikovom správaní v súvislosti s hrozbou AIDS je účinná a 59 percent podporuje výskum s cieľom nájdenia účinnej vakcíny proti tomuto ochoreniu.
Takmer deväť z desiatich Európanov (s výnimkou Britov, Španielov a Dánov) tiež tvrdí, že EÚ by mala zohrávať v boji proti AIDS/HIV väčšiu rolu.
