Keflavík 1. októbra (TASR) - Spojené štáty v sobotu ukončili viac ako 50-ročnú vojenskú prítomnosť na Islande, odkiaľ stiahli posledných 30 vojakov.
Poslední vojaci námornú a leteckú základňu v Keflavíku opustili na lietadle námorníctva po skromnom obrade. Po stiahnutí islanských a amerických vlajok zo stožiarov veliteľ základne, kapitán Mark Laughtom, zložené Hviezdy a pruhy odovzdal americkej ambasádorke. Islandská polícia následne vztýčila vlajku svojej krajiny.
Prítomnosť amerických vojakov v čase studenej vojny urobila z Keflavíku, ktorý leží západne od metropoly Reykjavík, šieste najväčšie mesto 300-tisícového Islandu. Zatvorenie základne znamená, že ostrovný štát v severnom Atlantiku je bez ozbrojených síl, keďže vlastnú armádu nemá.
Kým väčšinu obyvateľov netrápi, že krajinu nechránia viditeľné ozbrojené sily, niektorí vyjadrili obavy z rýchleho stiahnutia Američanov. Tieto plány oznámili v marci.
S krátkou prestávkou z konca 40. rokov boli americké sily na Islande prítomné od čias druhej svetovej vojny, keď keflavické letisko slúžilo na tankovanie lietadiel. V tom čase bolo na Islande asi 45.000 amerických vojakov. Na základe dohôd v rámci NATO boli USA za obranu krajiny zodpovedné od roku 1951.
"Myslím si, že to hovorí niečo o tom, čo si myslia o našej ochrane," povedal Johann Stefansson, majiteľ pizzérie v Keflafíku.
Predstavitelia USA vyhlásili, že zatvorenie základne je nevyhnutným koncom kapitoly studenej vojny v americko-islandských vzťahoch. Obe krajiny podpísali dohodu, v ktorej sa USA zaviazali, že Islandu v prípade potreby prídu urýchlene na pomoc.
"Hrozby, ktorým ľudia na základni čelili, už nie sú v 21. storočí kritické," povedala americká veľvyslankyňa Carol van Voorstová a dodala, že obe krajiny budú naďalej tesne spolupracovať v boji proti terorizmu a zločinu. "Ak by sa objavil nejaký druh konvenčnej hrozby, môžem vám povedať, že tu budeme rýchlo," dodala. "Teraz máme veľmi mobilné a pružné jednotky a dokážeme ľudí a materiál presúvať veľmi rýchlo."
Podobné presvedčenie vyjadril aj islandský premiér Geir Haarde. "Nevnímame hrozbu zo strana inej krajiny v starom zmysle," povedal v piatok agentúre Reuters. Americké "stíhačky sa sem dokážu dostať veľmi rýchlo. Samozrejme to trvá dlhšie, ako predtým, ale napriek tomu som si istý, že v prípade nebezpečenstva to stačí," dodal.
Základňa na vetrom bičovanom polostrove vo svojich najlepších časoch domovom asi 6000 ľudí - vojakov, ich rodín a miestnych zamestnancov. Strategická poloha z nej urobila dôležité miesto pre sledovanie sovietskych ponoriek a vojenských lietadiel. V rokoch 1980-1991 stíhačky z Keflavíku zachytili asi 130 sovietskych bombardérov ročne. V 90. rokoch sa však význam základne znížil - za posledných 14 rokov zachytili len štyri ruské lietadlá.
V roku 1986 po neúspešnom druhom summite so sovietskym lídrom Michaelom Gorbačovom, americký prezident Ronald Reagan v prejave na základni vyzdvihol význam Keflavíku.
Základňa bola samostatným mestom - so základnou školou pre 650 žiakov, strednou školou, reštauráciami a jedinými baseballovými ihriskami na Islande. V čase zatvorenie poskytovala zamestnanie takmer 600 Islanďanom.
Island teraz hľadá spôsoby, ako využiť rezidenčné budovy, možno ako študentskú ubytovňu alebo zdravotnícke zariadenie. Obchodníci sa s vidinou komerčného rozvoja zameriavajú na hangáre a servisné budovy.