Belehrad 30. septembra (TASR) - Srbský parlament sa dnes zíde na mimoriadnom zasadaní, na ktorom bude hlasovať o novej ústave. Text dokumentu hovorí o Kosove ako o neoddeliteľnej súčasti krajiny, bez ohľadu na prebiehajúce rokovania o budúcnosti OSN spravovaného regiónu.
Očakáva sa, že 250-členná Skupština návrh ústavy schváli. Zasadanie je naplánované na 20.00 h. Na to, aby vstúpila do platnosti, musia obyvatelia ústavu potvrdiť v referende. Termín plebiscitu nestanovili, hlasovanie sa očakáva koncom októbra.
Narýchlo vypracovaná ústava - dohodnutá najvyššími politickými lídrami na pár týždňov trvajúcich konzultáciách - má zdôrazniť odpor Srbska proti možnej nezávislosti Kosova. Spojenými národmi sprostredkované rokovania o budúcom štatúte vstúpili do záverečnej fázy. Šesť mocností z tzv. kontaktnej skupiny 20. septembra poverilo vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho, aby do konca roka navrhol riešenie. Všeobecne sa predpokladá, že Ahtisaari navrhne určitú formu nezávislosti.
Ústava definuje Srbsko ako nezávislý štát - po prvý raz od rozpadu bývalej Juhoslávie zo začiatku 90. rokov - a nahrádza momentálne platný dokument, ktorý prijali za vlády autokratického lídra Slobodana Miloševiča. Čierna Hora, ktorá ako posledná z bývalých juhoslovanských republík zostala v štátnom zväzku so Srbskom, vyhlásila nezávislosť v júni.
Naliehavosť, s akou návrh ústavy predložili, je považovaná za prejav snahy premiéra Vojislava Koštunicu zachrániť si svoju prestíž. Premiér, ktorý čelí vládnej kríze, pár hodín pred zasadaním parlamentu oznámil, že v krajine sa po referende o ústave uskutočnia predčasné voľby. Koštunica uviedol, že jeho vláda sa blíži "k prirodzenému koncu svojho mandátu", zároveň však vyzval liberálnu stranu G17 Plus, aby vo vládnej koalícii "zostala až do konca", kým nebudú voľby pripravené.
"Toto je úžasný nový začiatok. Zlúčili sme dva dôležité štátne a národné záujmy: dať Srbsku novú ústavu a definovať Kosovo ako súčasť republiky," vyhlásil Koštunica. "Kosovo je súčasť Srbska ... a ubezpečujem vás, že táto ústava nebude zmenená, bez ohľadu na výsledok rokovaní" o Kosove, dodal.
Podľa prieskumu verejnej mienky si 58 percent Srbov želá, aby Kosovo zostalo súčasťou Srbska, len 12 percent si však myslí, že Belehrad si Kosovo udrží.
Ako povedal Marko Blagojevič z Centra pre slobodné voľby a demokraciu (CeSID), ktoré výskum vykonalo, výsledky ukazujú, že srbským lídrom "sa podarilo presvedčiť ľudí, že chcú, aby Kosovo zostalo súčasťou Srbska, ale dostatočne ich nepresvedčili, aby to aj očakávali". V piatok zverejnený prieskum vykonali na prelome augusta a septembra. Spomedzi opýtaných, 36 percent očakáva, že Kosovo bude nezávislé a 17 percent si myslí, že región bude rozdelený na dve časti s tým, že severná časť provincie sa pričlení k Srbsku.
"Máme tu dva rozmery. Jeden emocionálny a druhý racionálny," dodal Blagojevič.
Kosovo, oficiálne súčasť Srbska, je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu. Bombardovaním vyvrcholil dvojročný konflikt medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu obviňovanými z brutality voči civilistom. Etnickí Albánci tvoria 90 percent dvojmiliónovej populácie Kosova a trvajú na nezávislosti. To však Belehrad odmieta a navrhuje, aby Kosovo - kolíska srbskej štátnosti a kultúry - dostalo širokú autonómiu v rámci Srbska.
Zakomponovanie Kosova do novej srbskej ústavy prakticky vylúči možnosť, že Belehrad bude súhlasiť s odštiepením provincie.
Návrh ústavy tiež definuje Srbsko ako krajinu srbského ľudu a iných občanov. Zaručuje ochranu ľudských a menšinových práv a hovorí o určitej forme samosprávy Vojvodiny, etnicky zmiešanej oblasti na severe krajiny.
G17 pohrozila odchodom z menšinovej vlády, ak EÚ do 1. októbra neobnoví predvstupové rokovania s Belehradom. Únia rozhovory o stabilizačnej a asociačnej dohode (SAA) zmrazila začiatkom mája a ich obnovenie podmieňuje zatknutím generála Ratka Mladiča a jeho vydaním haagskemu tribunálu OSN, ktorý ho obžaloval z vojnových zločinov.
Komisár pre rozšírenie EÚ Olli Rehn v piatok po neformálnom stretnutí s hlavnou prokurátorkou ICTY Carlou del Ponte v Helsinkách povedal, že Srbsko nepreukázalo pokrok v otázke zadržania Mladiča a preto neexistujú dôvody, aby EÚ zvažovala obnovenie zmrazených rozhovorov. G17 v piatok oznámila, že svoj ďalší postup oznámi v nedeľu.
