Belehrad 30. septembra (TASR) - Srbský premiér Vojislav Koštunica dnes vyhlásil, že v krajine sa uskutočnia predčasné parlamentné a prezidentské voľby. Hlasovanie bude po referende o novej ústave a po určitých úpravách volebného zákona.
Termín volieb Koštunica neoznámil, povedal však, že sa uskutočnia po potrebných ústavných a legislatívnych krokoch. Na tlačovej konferencii premiér tiež oznámil, že požiadal liberálnu stranu G17 Plus, aby nenaplnila svoje hrozby a zostala vo vládnej koalícii, kým nebudú voľby pripravené. V súvislosti s politickou situáciou v Srbsku sa uplynulý týždeň objavili špekulácie, že predčasné voľby by sa mohli konať v decembri.
Predčasné voľby prichádzajú v zložitom období pre Belehrad - v čase finišujúcich rokovaní o budúcom štatúte Kosova a zvýšenom tlaku na zatknutie generála Ratka Mladiča a jeho vydanie haagskemu tribunálu OSN, ktorý ho obžaloval z vojnových zločinov.
G17 Plus pohrozila, že opustí menšinovú vládnu koalíciu, ak EÚ do 1. októbra neobnoví predvstupové rokovania so Srbskom. Únia rozhovory o stabilizačnej a asociačnej dohode (SAA) zmrazila začiatkom mája po tom, čo Belehrad nesplnil ďalší termín na vydanie Mladiča. G17 v piatok oznámila, že svoj ďalší postup oznámi v nedeľu.
Komisár pre rozšírenie EÚ Olli Rehn v piatok po neformálnom stretnutí s hlavnou prokurátorkou ICTY Carlou del Ponte v Helsinkách povedal, že Srbsko nepreukázalo pokrok v otázke zadržania Mladiča a preto neexistujú dôvody, aby EÚ zvažovala obnovenie zmrazených rozhovorov. Rehn dodal, že počká na podrobnejšiu správu del Ponte, ktorú prokurátorka predloží po informačnej návšteve Belehradu, plánovanej na začiatok budúceho týždňa.
Srbský parlament má dnes večer schváliť návrh novej ústavy, ktorá definuje Kosovo ako neoddeliteľnú súčasť Srbska. Podľa agentúry Tanjug sa referendum uskutoční 28. a 29. októbra. V parlamente musí získať návrh ústavy dvojtretinovú podporu, v referende musí za dokument hlasovať viac ako 50 percent oprávnených voličov.
Dôvodom pre snahy o rýchle schválenie ústavy sú OSN sprostredkované rozhovory o budúcom štatúte Kosova, ktoré vstupujú do záverečnej fázy. Šesť mocností z tzv. kontaktnej skupiny 20. septembra poverilo vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho, aby do konca roka navrhol riešenie. Všeobecne sa predpokladá, že Ahtisaari navrhne nezávislosť.
Kosovo, oficiálne súčasť Srbska, je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu. Bombardovaním vyvrcholil dvojročný konflikt medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu obviňovanými z brutality voči civilistom.
Etnickí Albánci tvoria 90 percent dvojmiliónovej populácie Kosova a trvajú na nezávislosti. To však Belehrad odmieta a navrhuje, aby Kosovo - kolíska srbskej štátnosti a kultúry - dostalo širokú autonómiu v rámci Srbska.
1 20 ari juh
