BRATISLAVA 29. septembra (SITA) - Gruzínsky súd v piatok rozhodol, že dvaja zo štyroch ruských dôstojníkov obžalovaných zo špionáže, zostanú dva mesiace vo vyšetrovacej väzbe. Mestský súd v Tbilisi zváži ešte prípady ďalších dvoch vojenských príslušníkov, povedal hovorca súdu Iľja Gergedava. Ich stredajšie zadržanie vyhrotilo napätie medzi Ruskom a Gruzínskom.
Rusko na zatknutie dôstojníkov vo štvrtok reagovalo odvolaním veľvyslanca z Tbilisi a v piatok začalo evakuovať zamestnancov veľvyslanectva a ich rodinných príslušníkov. V Tbilisi pristáli dve ruské vládne lietadlá, aby odviezli viac ako sto ruských diplomatov a ich rodinných príslušníkov. Evakuáciu ruské ministerstvo zahraničia odôvodnilo rastúcim ohrozením bezpečnosti svojich zamestnancov. Hovorca ruského veľvyslanca Michail Svirin pre tlačovú agentúru AFP povedal, že z ruského pohľadu je "bezpečnostná hrozba dôveryhodná". Ruské ministerstvo zahraničia odporučilo všetkým Rusom, aby necestovali do Gruzínska a veľvyslanectvo v Tbilisi zastavilo vydávanie víz gruzínskym občanom.
Gruzínska polícia aj v piatok obliehala velenie ruskej armády v Tbilisi, pretože sa snažila zadržať ďalšieho ruského dôstojníka obvineného zo špionáže. Rusko však vyhlásilo, že podplukovníka Konstantina Pičugina nevydá. "Pičugina nevydáme," povedal ruský veľvyslanec Vjačeslav Kovalenko pre ruskú televíznu stanicu NTV a dodal, že Gruzínci proti nemu nemajú usvedčujúce dôkazy.
Ruský minister obrany Sergej Ivanov uviedol, že zatknutie ruských vojakov bolo pokusom prinútiť Moskvu k stiahnutiu svojich jednotiek z kaukazskej republiky, aby tak gruzínska vláda mohla vyvíjať "vojenské aktivity" v rámci jej konfliktu s dvoma proruskými odštiepeneckými provinciami - Abcházskom a Južným Osetskom. Americký minister obrany Donald Rumsfeld a ďalší poprední diplomati z krajín NATO v piatok naliehali počas stretnutia s ruským ministrom obrany na urovnanie najnovšieho napätia medzi Ruskom a Gruzínskom.
Ivanov tiež obvinil východoeurópskych členov Severoatlantickej aliancie z nelegálneho dodávania zbraní sovietskej výroby Gruzínsku, s ktorým má Moskva v súčasnosti vyhrotené vzťahy. Ivanov to vyhlásil po stretnutí so spojencami z NATO, ktorí napriek protestom Moskvy súhlasili s prehĺbením vzťahov s Gruzínskom. Ivanov odmietol menovať konkrétne krajiny, ale uviedol, že ide o "mladšiu generáciu členov NATO", medzi ktoré patrí desať bývalých komunistických štátov.
Ruský politický analytik Boris Makarenko naznačil, že konanie Gruzínska je pokusom Saakašviliho zblížiť svoju krajinu s NATO tým, že vyprovokuje ruskú agresiu. "Snaží sa dostať do NATO," povedal Makarenko z moskovského Centra politických technológií. Podľa neho Saakašvili je presvedčený, že ruská agresia podnieti Severoatlantickú alianciu, aby vyhlásila, že "bezpečnosť Gruzínska je ohrozená a potrebuje sa dostať pod ochranný dáždnik NATO." Naznačil tiež, že Saakašvili by sa mohol pokúšať posilniť svoju klesajúcu popularitu tým, že z Gruzínska urobí obeť ruskej agresie. Gruzínsky politický analytik Soso Cinadze s tým nesúhlasí a hovorí, že Saakašvili sa iba snaží zbaviť ruského vplyvu. Podľa neho cieľom je iba to, aby sa Gruzínsko stalo skutočne nezávislým štátom a netreba za tým hľadať nič iné.
Ruská armáda možno prehodnotí plány na stiahnutie svojich vojakov z Gruzínska do roku 2008 z dôvodu vzniknutej situácie. Citovala v piatok veliteľa ruských síl v Gruzínsku agentúra Interfax. Generál Andrej Popov povedal, že záväzok Ruska zatvoriť do konca roka 2008 dve posledné vojenské základne v Gruzínsku stále platí. Dodal však, že ak budú ruskí vojaci zatýkaní a väznení, nastanú problémy s koordinovaním odchodu vojakov, pretože na mieste neostanú ľudia, ktorí by pripravili zbrane na odsun.
