BRATISLAVA 29. septembra (SITA) - Obyvatelia Bosny a Hercegoviny si budú v nedeľu voliť prezidentov a parlamenty. Približne 2,7 milióna oprávnených voličov bude rozhodovať o troch rotujúcich prezidentoch (Bosniak, Chorvát a Srb) a o poslancoch v ústrednom parlamente. Vlastnú Snemovňu reprezentantov a miestne parlamenty desiatich kantónov si navyše v rámci Federácie Bosny a Hercegoviny zvolia Chorváti a Bosniaci. Okrem toho sa uskutočnia voľby prezidenta, viceprezidenta a parlamentu Republiky Srbskej.
Voľby sa považujú za test toho, či krajina bude pokračovať smerom k európskej integrácii. Jedenásť rokov po občianskej vojne z rokov 1992-95 je Bosna stále etnicky rozdelená. Na základe Daytonskej mierovej dohody má najvyššie právomoci v Bosne medzinárodný správca. Jeho úrad by v polovici budúceho roka mal skončiť svoju činnosť. Vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine Christian Schwarz-Schilling však nedávno kritizoval vládne strany za to, že neprijímajú potrebné zákony. Vládne strany obvinil aj z toho, že predvolebnú kampaň zakladajú viac na etnických otázkach, ako na dlhodobých záujmoch krajiny. Kampaň sa nesústreďovala na problémy slabej ekonomiky, ale poznamenal ju rast nacionalistickej rétoriky. Kampane, ktoré uskutočňovali politické strany, boli zatienené kampaňami dvoch vplyvných politických postáv, premiéra Republiky Srbskej Milorada Dodika a bosnianskeho vojnového premiéra Harisa Silajdžiča. Dodik, ktorý bol doteraz považovaný za umierneného a ekonomicky orientovaného, vyzýval na uskutočnenie referenda o nezávislosti Republiky Srbskej, ktorej ako príklad slúži osamostatnenie Čiernej Hory v máji tohto roka. Táto výzva nahnevala bosnianskych moslimov, ktorí chcú silnejší centralizovaný štát a obávajú sa srbských nacionalistických pokusov vydobyť si nezávislý štát na bosnianskom území. Na druhej strane Silajdžič nahneval Srbov výzvou na zrušenie terajšieho federálneho usporiadania Bosny. Pritom aj srbské strany, ktoré chcú zachovať etnické delenie, aj bosniacke strany, ktoré chcú centralizovanejší štát, tvrdia, že chcú Bosnu priblížiť západnej Európe. Bosna dúfa, že do roku 2014 získa štatút kandidátskej krajiny Európskej únie. Rokovania o asociačnej dohode začala v januári tohto roka.
Silajdžič sa snaží stať najsilnejšou politickou postavou medzi moslimami, hoci v rámci Federácie Bosny a Hercegoviny majú takmer vyrovnané sily Silajdžičova Strana pre Bosnu a Hercegovinu, moslimská nacionalistická Strana demokratickej akcie a opoziční sociálni demokrati. Dodikova Únia nezávislých sociálnych demokratov sa stala najpopulárnejšou stranou medzi bosnianskymi Srbmi a vo volebných prieskumoch predbehla nacionalistickú Srbskú demokratickú stranu.
Bosniaci, ktorí sa hlásia k islamu, tvoria 48 percent obyvateľstva, pravoslávni Srbi 37 percent a Chorváti, ktorí sú katolíci, 13 percent. Ak sa berie do úvahy hrubý národný príjem na obyvateľa, je Bosna podľa údajov Svetovej banky s 2 440 dolármi na obyvateľa ročne najchudobnejšou krajinou na Balkáne tesne po Albánsku (2 580 dolárov na obyvateľa). Chudobnejšie v Európe sú už len Ukrajina (1 520 dolárov) a Moldavsko (880 dolárov).
Vo vojne v rokoch 1992-95 zahynulo v Bosne vyše 100 tisíc ľudí. Podľa Medzinárodnej komisie pre nezvestné osoby (ICMP) je stále nezvestných 15 tisíc ľudí.
Na priebeh volieb bude dozerať aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Jej misiu tvorí 14 pozorovateľov v Sarajeve a 17 v ostatných častiach krajiny. Misiu vedie slovenský diplomat Ľubomír Kopaj.
ab;hd;ja
