BRATISLAVA 29. septembra (SITA/AFP/AP) - V nedeľu budú obyvatelia najväčšieho juhoamerického štátu - Brazílie - rozhodovať, kto bude ich prezidentom nasledujúce štyri roky. Obraz zástupcu chudobných, ktorý o sebe vytvoril súčasný brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, mu s najväčšou pravdepodobnosťou prinesie víťazstvo. Predvolebné prieskumy ľavicového prezidenta jednoznačne favorizovali. Z posledného prieskumu agentúry Sensus, ktorý zverejnili v utorok, vyplýva, že da Silvu by volilo 59 percent opýtaných. Jeho hlavného súpera, nominanta Sociálnodemokratickej strany a bývalého guvernéra štátu Sao Paulo Geralda Alckima, by volilo 32 percent opýtaných. V ostatných prieskumoch, realizovaných v nedávnych mesiacoch, podporovalo da Silvu štandardne okolo 53 percent respondentov.
60-ročný da Silva svoju kandidatúru oznámil v júni na kongrese Strany pracujúcich, ktorú pred rokmi sám zakladal. Ide v poradí o piatu Silvovu kandidatúru na post prezidenta. Po prvý raz však uspel až v posledných voľbách v októbri 2002 a odvtedy sa stal "miláčikom chudobných". "Lula" ťaží z pomalého, stabilného rastu ekonomiky a udržateľnej miery inflácie. Odkedy Silva nastúpil do úradu, miera inflácie v krajine klesla o viac ako štyri percentá. Ľavičiar Silva mnohých prekvapil využívaním konzervatívnych ekonomických nástrojov - prísnej fiškálnej politiky a vysokých úrokových sadzieb. Analytici veria, že Brazília je na ceste pomalého, trvalo udržateľného rastu a hoci ekonomika v roku 2005 dosiahla iba 2,5-percentný nárast, na tento rok jej predpovedajú 3,5- až štvorpercentný rast. Jeho popularitu u širokých más neohrozil ani obrovský korupčný škandál z minulého roka, ktorý viedol k odstúpeniu mnohých predstaviteľov najužšieho kruhu strany. V súvislosti s podozreniami, že prezidentova Strana pracujúcich sa snažila kúpou získať dokumenty diskreditujúce opozičných lídrov, odstúpil i hlavný manažér volebnej kampane. Brazílsky najvyšší volebný súd v súčasnosti vedie vyšetrovanie, či bol v celej záležitosti zainteresovaný i samotný prezident. Bývalý čistič topánok a radikálny odborársky líder Silva, politickými pozorovateľmi obviňovaný z populizmu, vyhlásil, že cieľom jeho druhého funkčného obdobia je likvidácia chudoby, podpora ekonomického rozvoja, vytváranie nových pracovných príležitostí a zlepšenie úrovne vzdelanosti.
Analytici sa zhodujú, že opoziční kandidáti neboli schopní zbúrať Silvov mýtus. U voličov neuspeli ani Alckminove útoky na Silvu o kupovaní vládnych úradníkov a poberaní úplatkov, postavenie kandidáta sociálnej demokracie sa naopak výrazne zhoršilo po násilných nepokojoch medzi zločineckými gangmi, ktoré si v máji v Sao Paule vyžiadali najmenej dvesto mŕtvych. Násilnosti vypukli krátko potom, čo Alckmin odstúpil z kresla guvernéra štátu, aby mohol kandidovať v prezidentských voľbách.
Ústavným zriadením Brazílie je centralizovaná federácia so silným prezidentom, ktorý stojí na čele vlády, je najvyšším veliteľom ozbrojených síl, vymenúva členov vládneho kabinetu a tiež sudcov najvyššieho federálneho súdu. Okrem toho má právo legislatívnej iniciatívy v parlamente a právo vydávať takzvané provizórne opatrenia, čo sú zákony s okamžitou platnosťou na dobu určitú. Na základe brazílskej ústavy z roku 1988 musí byť prezident rodený Brazílčan, musí mať najmenej 35 rokov, musí byť nominantom politickej strany a môže pôsobiť najviac dve funkčné obdobia po sebe, teda osem rokov. Nová hlava štátu musí získať viac než polovicu všetkých hlasov v prvom kole, inak sa 29. októbra bude konať druhé kolo, v ktorom sa víťazom stane kandidát s väčším počtom odovzdaných hlasov.
V nedeľu si 115 miliónov oprávnených voličov okrem prezidenta zvolí i viceprezidenta, poslancov parlamentu - Národného kongresu, guvernérov všetkých 26 štátov a guvernéra jedného federálneho mestského obvodu. Brazílsky volebný systém spočíva na systéme pomerného zastúpenia a v súčasnosti v parlamente pôsobí až pätnásť politických zoskupení. Vo voľbách v roku 2002 zvíťazila Strana pracujúcich, po nej nasledovala Strana sociálnej demokracie (PSDB) v závese s liberálnou stranou.
