Prinášame niektoré fakty o krajine:
GEOGRAFIA A ĽUDIA : Bosna a Hercegovina sa nachádza v juhovýchodnej Európe. Jej západným a severným susedom je Chorvátsko, na východe hraničí so Srbskom i Čiernou Horou.
Od konca občianskej vojny z rokov 1992-95 je krajina rozdelená na Srbskú republiku (RS) a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH). Oba štátne útvary majú širokú autonómiu, zdieľajú však spoločné predsedníctvo, parlament a vládu.
Moslimskí Bosniaci tvoria 48 percent obyvateľstva, pravoslávni Srbi 37 percent a katolícki Chorváti 13 percent populácie.
HISTÓRIA : Krajina vyhlásila nezávislosť od vtedajšej Juhoslávie v roku 1992. Bosnianski Srbi sa proti secesii postavili so zbraňou v ruke. Nasledovala trojročná vojna, ktorá si vyžiadala životy vyše 100.000 ľudí.
Popri konflikte so Srbmi proti sebe krvavo bojovali aj bosnianski Moslimovia a Chorváti. V roku 1991 Chorváti vyhlásili samozvanú republiku Herceg-Bosna a zorganizovali vlastnú domobranu (HVO - Hrvatsko viječe odbrane) v snahe pripojiť časti Bosny k susednému Chorvátsku. HVO bojovalo s armádou Bosny a Hercegoviny v rokoch 1993-94.
Herceg-Bosna zanikla Daytonskou mierovou dohodou v roku 1995.
POLITICKÝ SYSTÉM : Na základe Daytonskej dohody, ktorú v Ohiu podpísali za Chorvátsko Franjo Tudjman, za Srbsko Slobodan Miloševič a za Bosnu Alija Izetbegovič, vymenovali medzinárodného predstaviteľa s právomocou umožňujúcou zavádzať zákony a odvolávať miestnych politikov.
V očakávaní pokroku v zavádzaní reforiem plánuje kancelária vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva (OHR), ktorým je v súčasnosti nemecký diplomat Christian Schwarz-Schilling, ukončiť svoju činnosť v polovici roku 2007.
Na štátnej úrovni má krajina trojčlenné predsedníctvo - zastúpenie v ňom majú všetky tri väčšinové etnické skupiny - a parlament, ktorý je zložený zo Snemovne národov a Snemovne reprezentantov.
V Snemovni národov zastupujú poslanci svoje etnické skupiny a v Snemovni reprezentantov svoje štáty.
Každý z dvoch miništátov má svojho prezidenta a parlament.
Parlament moslimsko-chorvátskej federácie, ktorá pozostáva z desiatich kantónov, sa taktiež rozdeľuje na Snemovňu národov a Snemovňu reprezentantov.
VOĽBY : Obyvatelia Bosny a Hercegoviny budú v nedeľu voliť zástupcov na troch úrovniach vlády:
Štát : trojčlenné predsedníctvo a Snemovňa reprezentantov, pozostávajúca so zástupcov dvoch miništátov
Srbská republika (RS) : volí prezidenta, viceprezidenta a parlament
Moslimsko-chorvátska Federácia Bosny a Hercegoviny (FBaH) : volí zástupcov v Snemovni reprezentantov a v parlamentoch 10 kantónov
POLITIKA : Politické strany spadajú do dvoch rozsiahlych kategórií : tí, ktorí chcú zachovať rozdelenie krajiny v rámci doterajších etnických hraníc (najmä srbské strany) a tí, ktorí chcú zjednotenie a odstránenie etnických rozkolov (predovšetkým strany s moslimsko-chorvátskej federácie).
Oba tábory vyhlasujú, že ich cieľom je dostať Bosnu bližšie k západnej Európe. Vedúci predstavitelia bosnianskych Srbov pohrozili referendom o odštiepení v prípade, ak sa krajina bude uberať smerom k zjednoteniu.
Najvýznamnejšou moslimskou stranou je nacionalistická Strana demokratickej akcie (SDA) na čele s predsedom trojčlenného predstavenstva Sulejmanom Tihičom. Medzi ďalšie moslimské strany patria Sociálnodemokatická strana Bosny a Hercegoviny (SDP BiH) či Strana pre Bosnu a Hercegovinu (SBiH).
Najvýznamnejšou chorvátskou stranou v Bosne je Chorvátske demokratické spoločenstvo Bosny a Hercegoviny (HDZ - BiH).
V Srbskej republike dominuje Strana nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) bosnianskosrbského premiéra Milorada Dodika.
Významnou politickou formáciou je Sociálnodemokratická strana (SDP), ktorá má v programe vytvorenie demokratického, mnohonárodnostného a sekulárneho štátu.
VZŤAHY S EURÓPSKOU ÚNIOU : Vyhliadky na členstvo v EÚ predstavujú hnaciu silu pre zavádzanie reforiem v Bosne a Hercegovine.
Únia stanovila niekoľko podmienok pre zvládnutie prvého kroku k členstvu - podpísanie stabilizačnej a asociačnej dohody (SAA) by sa malo uskutočniť do konca roka.
Bránenie zjednotenia policajných síl v krajine zo strany bosnianskych Srbov zapríčinilo oddialenie dohody.
