Sarajevo 28. septembra (TASR) - Nedeľňajšie voľby môžu Bosnu po 11 rokoch budovania štátu vrátiť k skutočnému samostatnému vládnutiu. Neprekonateľné etnické rozkoly, ktoré v prvej polovici 90. rokov viedli k vypuknutiu najhoršieho európskeho konfliktu od druhej svetovej vojny, však naďalej maria nádeje, že je krajina pripravená fungovať bez vonkajšieho zasahovania.
V súčasnosti, rovnako ako pred, počas a bezprostredne po občianskej vojne, existujú nezhody v súvislosti s tým, ako by mala vyzerať budúcnosť krajiny.
Moslimskí Bosniaci, ktorí tvoria 48 percent populácie, všeobecne podporujú zjednotenie krajiny. Rovnakého názoru sú aj ich spojenci, katolícki Chorváti, ktorí tvoria 13 percent obyvateľstva.
Ich najväčšou nádejou je, že sa Bosna, od konca vojny v roku 1995 rozdelená na moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Srbskú republiku (RS), jedného dňa stane členskou krajinou Európskej únie. Bude to však možné iba po skompletizovaní politických a ekonomických reforiem.
Mnoho Srbov, ktorých je v Bosne približne 37 percent, však stále dúfa v to, čo bolo jedným z dôvodov vypuknutí vojny - že sa ich časť krajiny odštiepi a získa nezávislosť.
Hlboko rozdielna rétorika, ktorá prichádza z dvoch bosnianskych miništátov, hrozí zmarením medzinárodných nádejí, že všetky strany podporia koncept zjednoteného štátu.
Vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva v Bosne, ktorého úrad stanovili v roku 1995 Daytonskou mierovou zmluvou, máva návnadou, ktorú by privítali politici všetkých zameraní i národností. Ak voľby prebehnú v poriadku a všetky strany budú súhlasiť, že budú fungovať spoločne, úrad, reprezentovaný USA, Ruskom, Britániou, Francúzskom a Nemeckom, garantmi mierovej zmluvy, ukončí svoju činnosť v polovici roku 2007.
"Po októbrových voľbách budú za prevádzanie reforiem záväzne zodpovedné miestne úrady," hovorí úradujúci vysoký predstaviteľ, nemecký diplomat Christian Schwarz-Schilling. "EÚ bude pomáhať, kto však povedie Bosnu a Hercegovinu na ceste k Európskej únii, závisí od vašej voľby." Analytici sú napriek tomu pesimistickí, že by tri strany súhlasili so spoluprácou.
Kampaň je "špinavá, poznačená jazykom nenávisti", poznamenal Srdjan Diždarevič, šéf bosnianskej odnože Helsinského výboru pre ľudské práva.
Miodrag Živanovič, srbský analytik s Banja Luky, uviedol, že otázka zostáva aj v súčasnosti rovnaká, ako v čase daytonských mierových rokovaní: "Bude Bosna existovať ako štát, alebo nie?"
Pre niektorých obyvateľov krajiny so 40-percentnou nezamestnanosťou sú niektoré otázky dôležitejšie, ako odštiepenie či zjednotenie.
"Ja v skutočnosti očakávam, že sa nové úrady pokúsia vytvoriť pracovné miesta a realizáciu už existujúcich zákonov," uviedla Behija Sinanová (38), bosnianska žena v domácnosti zo Sarajeva.
Milenko Bakula (28), srbský stavebný robotník z Banja Luky, voliť nepôjde. "Sľúbia vám celý svet a ľudia pritom žujú stále horšie a horšie, kým oni hovoria o vysokej politike."
Daytonská mierová dohoda z roku 1995 uznala nezávislosť krajiny, rozdelila ju však na dva značne autonómne miništáty. Jeden spravujú pravoslávni Srbi, a druhý moslimskí Bosniaci a katolícki Chorváti. Oba štáty majú svoju vládu a políciu a spájajú ich len spoločné inštitúcie ako trojčlenné predsedníctvo krajiny.
Opakované výzvy bosnianskosrbského premiéra Milorada Dodika na referendum o nezávislosti je však v slabom súlade s chorvátskymi a moslimskými snahami o cestu k členstvu v únii. Bosnianski Srbi sa však obávajú zjednotenia krajiny, čo by znamenalo zánik Srbskej republiky.
"Ktokoľvek nemá Bosnu rád, môže z nej slobodne odísť. Nevezme však so sebou ani kúsok bosnianskej zeme," uviedol šéf hlavnej bosnianskej moslimskej Strany demokratickej akcie Sulejman Tihič na predvolebnom mítingu.
Ani varovania vysokého predstaviteľa Schwarza-Schillinga, že Dodika odvolá, ak bude pokračovať v separatistickej rétorike, prchkého bosnianskosrbského lídra nezastavili.
"Nech bude mojím hosťom, prosím, nech ma vyhodí," povedal Dodik nedávno. "Stojím si za všetkým, čo som o referende povedal."
Podľa analytika Živanoviča zostávajú Bosniaci v "kmeňovej forme štátu", očakáva sa však od nich, že "stvoria liberálny, západný typ systému, najlepšie už zajtra".
Živanovič nevidí východisko zo súčasnej situácie, až na pokračujúce rokovania medzi všetkými stranami v záujme dosiahnutia konsenzu o spoločnej vízii pre Bosnu. "Buď to, alebo sa všetci chopíme zbraní a urobíme revolúciu," uzavrel.
