Holanďania sú vyšší, pretože majú stravu bohatú na proteíny a kvalitnú lekársku starostlivosť.
FOTO – ČTK
Väčšina z nás je vyššia než naši rodičia, ktorí sú pravdepodobne vyšší, než boli ich rodičia. V Holandsku dosiahol generačný rast nové výšky.
Za posledných 150 rokov sa z Holanďanov stali najvyšší ľudia na našej planéte, a podľa expertov stále ešte rastú. Podľa štúdie výšky Holanďanov sú po stáročia príbehom zdravia a blahobytu národa.
Prosperita, všeobecne panujúca už vtedy rovnostárskej spoločnosti, podnietila kolektívny rastový finiš, ktorý sa začal v polovici 18. storočia, a bol narušený len v krutých rokoch nacistickej okupácie v 40. rokoch minulého storočia, keď sa priemerná výška scvrkla.
Holanďania so svojou na proteíny bohatou stravou a kvalitnou lekárskou starostlivosťou rozmaznávajú deti, sú vyšší než kedykoľvek predtým, a ich výška sa stala otázkou sociálnej politiky, vyžadujúcou zásah vlády a súkromného podnikania.
Spýtajte sa Pietera Gijselaara na to, aké problémy mu výška spôsobí. Je vysoký 210 centimetrov, väčšinu života sa musí vo dverách zohýbať a dávať si pozor, aby si nenarazil hlavu. V ekonomicky najlacnejšej cestovnej triede v lietadle môže sedieť len v rade sedadiel pri núdzovom východe. Sedadlo svojho Volkswagenu Golf si musel nechať špeciálne upraviť a nohy svojho pracovného stola v kancelárii musel podložiť, aby bol vyšší.
Gijselaar, dvadsaťosemročný agent s nehnuteľnosťami, však tvrdí, že to má ľahšie než jeho otec vysoký len 195 centimetrov - čo je známka toho, kam ďaleko Holanďania pri uznaní svojho vzrastu zašli.
„Nákup oblečenia a topánok už nie je žiadny problém. Vždy sa dajú nájsť obchody s nadmernými veľkosťami,“ hovorí. „Nie je to lacná záležitosť. V zľavách nič nezoženiem.“
Hoci ľudia naňho zvyčajne pozerajú, Gijselaarovi sa páči, že nad nich vyčnieva, robí dojem. „Ľudia na mňa nezabudnú. Keď ma o rok stretnete, určite sa na mňa budete pamätať,“ myslí si.
Priemerný holandský muž meria 184 centimetrov a viac, zatiaľ čo žena 170 centimetrov. Mnoho ľudí je oveľa vyšších. Je ich toľko, že vláda pred štyrmi rokmi nariadila o 20 centimetrov zvýšiť parametre dverových rámov a stropov novo budovaných stavieb. Dvere teraz musia byť 230 centimetrov vysoké.
Po celé stáročia mali holandské aerolínie Royal Dutch KLM dohodu s Klubom vysokých ľudí, na ich základe mali členovia klubu prednostné právo na sedadlá s väčším priestorom pre nohy. Vlani bola dohoda v reakcii na sťažnosti ľudí bežnej výšky, ktorí sa cítili byť diskriminovaní, zrušená.
Začiatkom tohto roka požiadala železničná spoločnosť klub, či by jeho členovia neotestovali sedadlá pre novú sériu železničných vagónov.
Klub, ktorý vznikol pred 50 rokmi, má 2000 jednotlivých členov a rodín, teda spolu asi 4500 ľudí vrátane potomkov vysokých dvojíc. Podľa jeho hovorcu Paula van Sprundela má minimálne požiadavky vzhľadom na členstvo čo do výšky postavy v porovnaní s obdobnými klubmi v iných krajinách - 190 centimetrov pre mužov a 180 centimetrov pre ženy. Podľa týchto skromných meradiel by podľa jeho odhadu mohlo byť členov klubu v krajine asi 800–tisíc zo šestnásťmiliónovej populácie. Vždy to tak nebolo. V roku 1848 vyradila armádna odvodová komisia každého štvrtého mladíka preto, že nemeral 157 cm. V súčasnosti je takýchto malých menej než jeden z 1000.
Profesor anatómie a fyzickej antropológie George Maat z lekárskeho centra Leidenskej univerzity cituje štúdiu uverejnenú v roku 1861, ktorá dáva do súvislosti výšku brancov s cenou žita, hlavnou plodinou toho obdobia. Rok po jeho zlej úrode, keď stúpli ceny, vzrástol počet brancov, ktorí neboli pre nízku postavu do armády odvedení.
Zdá sa, že výška postavy prirodzene súvisela s územím. Počas Rímskej ríše pred 2000 rokmi boli muži z nížin, ktorí merali asi 176 cm, zaraďovaní do špeciálnych oddielov strážiacich imperátora, hovorí Maat. Súdiac z kostrových pozostatkov bol vtedy priemerný Riman najmenej o desať centimetrov menší.
V ďalších 1800 rokoch sa výška postavy zmenšovala vinou skutočnosti, že zásoby potravy nerástli úmerne rastu počtu obyvateľov a že sa ľudia sťahovali do chorobami sužovaných miest ohradených hradbami, vysvetľuje Maat.
Dokonca i počas zlatého veku v 17. storočí, keď bol Amsterdam najbohatším mestom sveta, sa bohatstvo sústreďovalo v rukách niekoľkých kupcov a výška postavy priemerných ľudí zostávala malá.
Trvalo až do prvej svetovej vojny, než Holanďania zasa narástli o desať centimetrov, o ktoré sa scvrkli v priebehu dvoch tisícročí. Zároveň s tým, ako sa životný štýl skvalitňuje, by podľa Maatovej predpovede priemerná výška postavy Holanďanov mohla počas budúcich 50 rokov dosiahnuť 190 centimetrov.
Prílev prisťahovalcov zo severnej Afriky by mohol rast spomaliť, ale ich deti by to mohli počas budúcich generácií dohnať.
Blahobyt nie je všetko. Škandinávci, ktorí boli pred druhou svetovou vojnou najvyššími ľuďmi na svete, prestali rásť - celkom zjavne dosiahli svoj pomyselný genetický strop.
„Pri výdatnej strave vyrastú i trpaslíci, ale nikdy z nich neurobíte Holanďana. Jednoducho to nemajú v génoch,“ podotýka Maat.
