Príslušníci dánskej čestnej stráže nesú truhlu s pozostatkami ruskej cárovnej Marie Fjodorovny po prevoze do Petrohradu. Cárovná sa narodila ako dánska princezná Dagmar a zomrela počas exilu v Kodani v roku 1928. Zajtra jej pozostatky uložia do hrobu jej manžela cára Alexandra III. v petrohradskom Petropavlovskom chráme. FOTO - TASR/AFP |
Viac než týždeň bude trvať pompézny pohreb matky posledného ruského cára, imperátorky Marie Fjodorovny. Zomrela pred osemdesiatimi rokmi. Prežila niekoľko svojich synov a vnukov, skonala vyhnaná zo svojej druhej vlasti, zúfalá a sklamaná, aby sa veľkolepého návratu do Ruska dočkala až mnoho rokov po smrti.
Do Ruska
Po bohoslužbe v jej rodnej dánskej Kodani v sobotu opatrne naložili sarkofág na vojenský koráb, ktorý nabral kurz Petrohrad. Včera skoro ráno dánska loď dôstojne doplávala do ruských teritoriálnych vôd a potom pristála v kedysi sídelnom meste ruských cárov. Začala sa ruská časť pohrebu, vari ešte viac pyšná a zložitá. Bolo treba ctiť tradície ruské, dánske i tie z ruského cárskeho dvora.
Maria Fjodorovna sa narodila v Dánsku v roku 1847. Vtedy sa princeznej Dagmar ani nesnívalo, že raz bude sedieť na ruskom tróne ako manželka cára Alexandra III., prijme nové meno Maria Fjodorovna i pravoslávnu vieru a stane sa matkou posledného ruského cára v histórii. Že bude musieť prežiť revolúciu 1917, počas ktorej popravili jej milovaného syna a cára Mikuláša II. aj s deťmi, jej vnukmi. Revolúcia ju pripravila aj o druhého syna a zrejme i o vieru, že Rusko sa môže stať miestom, kde prežije šťastnú starobu.
Dôstojná panovníčka
Stála dôstojne po boku svojho muža, ktorý panoval od roku 1881 do jeho smrti roku 1894. Zaoberala sa charitatívnou činnosťou, zaujímala sa o školstvo a aktívna zostala aj po odchode do cárskeho dôchodku. Počas prvej svetovej vojny stála na čele ruského Červeného kríža a pokračovala v charitatívnej pomoci.
Nebola to však krehká dáma z lepších kruhov bez iskry a temperamentu, milovala kreslenie, fotografovanie, veľa fajčila, snažila sa sem tam i hovoriť do politiky. V Rusku prežila viac ako 50 rokov.
Veľká októbrová socialistická revolúcia, inak tiež boľševický puč, ju zastihla v Kyjeve, odkiaľ odišla na polostrov Krym. V roku 1919, keď zistila, že boľševici neprišli k moci na prechodný čas, odišla do svojho rodného Dánska, kde i zomrela.
S manželom
Skoro osemdesiat rokov odpočívalo jej telo v hrobke dánskych kráľov, až v roku 2005 Moskva podpísala s Kodaňou dohodu o prevoze pozostatkov Marie Fjodorovny do hrobky ruských cárov v Petrohradskom chráme v Petropavlovskej pevnosti v Petrohrade. Včera sa tak stalo. Žena, ktorej bratia sa stali kráľmi Dánska a Grécka, bola konečne i Ruskom prijatá so všetkými poctami.
Na slávnosti sa zúčastní aj najvyšší duchovný predstaviteľ Ruska, patriarcha Moskovský a celej Rusi Alexej II., ktorý osobne odslúži úplne poslednú omšu za pokoj duše imperátorky. Ešte predtým však budú sarkofág nosiť a vystavovať na rôznych miestach spojených s dynastiou Romanovovcov. Zajtra v noci by ho mali položiť vedľa rakvy manžela Marie Fjodorovny Alexandra III.