Washington 26. septembra (TASR) - Klimatické teploty dosiahli za posledné tisícročia najvyššiu úroveň. Ide o oteplenie, ktoré už začalo ovplyvňovať rastlinstvo a živočíchov. Hovorí o tom vedecká správa v najnovšom vydaní odborného časopisu Proceedings of the National Academy of Sciences.
Zem sa otepľovala rýchlosťou 0,36 stupňa za dekádu, informuje vedecký tím na čele s Jamesom Hansenom z Goddardovho inštitútu NASA pre výskum vesmíru v New Yorku. Toto tempo so sebou prinieslo najvyššie zvýšenie pozemskej teploty v súčasnej medziľadovej dobe, ktorá sa začala pred 12.000 rokmi.
Výskumníci upozornili i na správu v odbornom časopise Nature, ktorý informoval o tom, že 1700 druhov rastlín, živočíchov a hmyzu sa v druhej polovici 20. storočia presúvalo smerom k severnému pólu rýchlosťou štyri míle za desaťročie.
Proces otepľovania sa oveľa intenzívnejšie prejavuje v polárnych oblastiach a v oblastiach ďalekého severu, kde roztápanie ľadu a snehu odkrýva tmavší povrch krajiny, ktorý následne priťahuje oveľa viac svetla a tepla.
Teplota vôd sa mení oveľa pomalšie ako teplota na súši, pretože oceány sú vďaka svojmu objemu schopné teplo regulovať. Výskumníci však zaznamenali oteplenie Indického oceánu a západného Pacifiku. Tieto dva oceány majú najväčší vplyv na zmenu klímy a otepľovanie, čo môže viesť k viacerým javov typu El Niňo. Efekt El Niňo, ktorý predstavuje dočasné oteplenie povrchových vrstiev vôd, je zodpovedný za vznik cyklónov v Tichom oceáne.
"Všetky dôkazy nám naznačujú, že sa dostávame blízko k nebezpečnej miere znečistenia životného prostredia," hovorí Hansen v článku. Hansen, ktorý ako prvý varoval pred nebezpečenstvom klimatických zmien už pred niekoľkými desaťročiami, zdôraznil, že dominantnou príčinou týchto zmien sú skleníkové plyny, za ktoré je zodpovedný človek.
Štúdia hovorí, že klimatické oteplenie planéty dosiahlo úroveň vyše jedného stupňa Celzia, čo predstavuje teplotné maximum za posledných niekoľko miliónov rokov. "Ak globálne otepľovanie dosiahne ďalšie dva alebo tri stupne Celzia, zažijeme premenu Zeme na planétu, ako sme ju predtým nepoznali. Naposledy bolo na Zemi takto teplo v strednom pliocéne, čo bolo pred troma miliónmi rokov, keď odhadovaná hladina mora bola o 25 metrov vyššia ako dnes," uzatvára Hansen.
