Madison 2. apríla (TASR) - Pomocou revolučného teleskopu, zakopaného pod večným ľadom Antarktídy, sa profesorovi Francisovi Halzenovi z University of Wisconsin v Madisone prvýkrát podarilo zaznamenať vysokoenergetické neutrína letiace vesmírom. Toto pozorovanie otvorí podľa časopisu Nature dvere pre novú oblasť astronómie, ktorá objasní mnohé záhadné fenomény vesmíru ako sú čierne diery, žiarenia gama alebo vybuchujúce hviezdy.
Meno neobyčajného teleskopu znie AMANDA, čo je skratka anglických slov Antarctic Muon and Neutrino Detector Array. Zariadenie tvorí 677 optických modulov s veľkosťou bowlingovej gule zakopaných hlboko v ľade. Moduly sú umiestnené vo valci s výškou 500 metrov a priemerom 120 metrov.
Neutrína sú neviditeľné, nenabité a takmer nehmotné častice, ktoré veľkou rýchlosťou putujú vesmírom. Na rozdiel od fotónov prakticky nerušene preletia cez planéty a hviezdy, pričom nezanechajú skoro žiadne stopy. Vedci si dlho lámali hlavy nad tým, ako týchto vesmírnych cestovateľov lapiť. Jedným z týchto nápadov je AMANDA.
Okrem toho, že teleskop je zakopaný v hĺbke viac ako 1,5 kilometra, má ďalšiu zvláštnosť - nie je namierený na oblohu, ale nadol. Zem je totiž prirodzeným filtrom, ktorý eliminuje všetky ostatné vysokoenergetické častice. Detektory teleskopu pracujú na opačnom princípe ako žiarivka. Zhromažďujú svetlo, ktoré vzniká, keď sa neutríno zrazí s inou časticou, napríklad s protónom.
Produktom tejto subatomárnej zrážky je ďalšia častica - mnuón, ktorá za sebou zanechá krátky záblesk modrého svetla. Tento záblesk je zhodný s dráhou neutrína. Niektoré teórie hovoria, že takto sa dá vystopovať dráha neutrín až k miestu ich pôvodu.
Väčšina astronómov si myslí, že zdrojmi neutrín sú navzájom kolidujúce čierne diery, záblesky žiarenia gama alebo vybuchujúce hviezdy. Neutrína objavené AMANDOU nepochádzajú z týchto zdrojov, ale vznikli v momente, keď kozmické žiarenie narazilo na zemskú atmosféru. Vedci nie sú sklamaní, pretože zachytenie neutrín je dôkazom bezproblémového fungovania teleskopu.
Výskum neutrín si však vyžaduje oveľa väčší detektor. Už existujú plány projektu IceCube, teda ľadovej kocky, ktorú bude tvoriť 4800 optických modulov. Jeden kilometer kubický antarktického ľadu by sa tak mohol premeniť na najväčší teleskop na Zemi.
