| Vlajka Európskej únie veje v centre bulharskej Sofie. FOTO - REUTERS |
Bulharsko a Rumunsko sú pripravené na vstup do Európskej únie k 1. januáru 2007.
Uviedla to dnes Európska komisia v hodnotiacej správe prezentovanej v pléne Európskeho parlamentu. Odporúčanie EK prijať obe krajiny v uvedenom termíne musia schváliť v októbri európski lídri.
EK v správe konštatuje, že od májového hodnotenia obe krajiny uskutočnili pokrok pri dokončovaní príprav na členstvo, čím dokázali svoju schopnosť aplikovať princípy a legislatívu EÚ od 1. januára 2007.
Komisia však zistila viacero oblastí, v ktorých nie je s postupom spokojná a preto navrhuje prísny poprístupový dohľad, ktorý zahŕňa možnosť právnych a finančných sankcií aplikovateľných kedykoľvek v prípade, ak sa Bulharsku a Rumunsku nepodarí zakročiť proti nedostatkom. Ide o doteraz najtvrdšie podmienky pre pristupujúce krajiny.
Aj napriek sklamaniu EK s pokrokom pri realizácii reforiem v oboch krajinách sa EK rozhodla nevyužiť možnosť odložiť prijatie oboch krajín o rok a uprednostňuje pôvodne plánovaný termín s dozornými opatreniami týkajúcimi sa oblastí, kde krajiny zaostávajú.
Dôvodom, pre ktorý sa EK prikláňa k roku 2007, je skutočnosť, že odklad by neprispel k urýchleniu reforiem, pretože Sofia a Bukurešť by boli v roku 2008 prijaté automaticky a EK by nemala možnosť vyvíjať na ne nátlak.
Hodnotenie nováčikov
V oblasti korupcie a organizovaného zločinu zastáva únia naďalej kritický postoj predovšetkým voči Bulharsku. "Ak krajiny nedosiahnu vytýčené ciele, EK použije poistné opatrenia,“ varuje správa. Tie môžu siahať až po úplné zastavenie finančnej pomoci vo vybraných oblastiach. EK sa obáva predovšetkým o poľnohospodárske dotácie v krajinách, kde sú farmy vo zvýšenej miere pod kontrolou mafie. Podobné opatrenia sa týkajú aj rumunských a bulharských bitúnkov. V prípade nedostatočných hygienických podmienok únia zakáže vývoz mäsa do ostatných európskych krajín. V platnosti preto ostáva súčasné embargo na export bravčového mäsa.
V oblasti justície Sofii a Bukurešti hrozí, že prípadné zlyhania v boji proti organizovanému zločinu povedú k neuznávaniu bulharských a rumunských rozsudkov v ostatných krajinách EÚ.
Bukurešť aj Sofia budú musieť pravidelne informovať Brusel o tom, ako sa im podarilo pokročiť. EK môže v prípade nespokojnosti pristúpiť k sankciám, medzi ktoré patrí napríklad neuznávanie verdiktov bulharských súdov, či prerušenie prísunu obrovských prostriedkov z európskych fondov až na obdobie do troch rokov. Ďalšie sankcie sa môžu týkať hospodárstva, nedostatkov v oblasti bezpečnosti potravín a bezpečnosti leteckej dopravy. Bezprecedentné obmedzenia
Rumuni a Bulhari nebudú môcť na rozdiel od ostatných novších členov únie pracovať v ostatných krajinách. Svoje rozhodnutie brániť sa pred prílevom 30 miliónov Rumunov a Bulharov oznámili začiatkom týždňa aj Írsko a Veľká Británia, ktoré v roku 2004 otvorili pracovný trh pre nováčikov z východu. Väčšina krajín EÚ aj napriek opakovaným výzvam komisára pre zamestnanosť a sociálne záležitosti Vladimíra Špidlu ponechá svoj pracovný trh zatvorený.
Koniec rozširovania?
Vstupom Rumunska a Bulharska sa zároveň končí rozširovanie o krajiny východnej a strednej Európy. Súčasná platná dohoda z Nice neumožňuje fungovanie viac ako 27-člennej únie.
Predseda EK José Manuel Barroso v pondelok po stretnutí s francúzskym premiérom Dominiquom de Villepinom vyhlásil, že únia bude potrebovať reformu inštitúcií. "Bolo by to neopatrné, so súčasnými inštitúciami máme absorpčné hranice,“ povedal Barroso.
Reformy by malo pripraviť nemecké predsedníctvo EÚ v prvom polroku 2007 tak, aby mala únia do nasledujúceho roka pod francúzskym vedením nový dokument vo forme dohody alebo ústavy.
Po prijatí Sofie a Bukurešti by sa teoreticky ďalším členom únie mohlo stať Chorvátsko. EÚ rokuje síce od októbra minulého roku aj s Tureckom, je však všeobecne známe, že tento proces bude dlhodobý.
Prehľad hlavných udalostí týkajúcich sa rozšírenia EÚ od roku 1997:
december 1997 - Lídri EÚ súhlasili s otvorením prístupových rozhovorov so šiestimi kandidátskymi krajinami: Poľskom, ČR, Maďarskom, Slovinskom, Estónskom a Cyprom. Päť ďalších bývalých komunistických štátov - Slovensko, Litva, Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko - malo pred začatím rokovaní dosiahnuť väčší pokrok pri plnení kritérií.
december 1999 - EÚ súhlasila so začatím prístupových rokovaní so Slovenskom, Litvou, Lotyšskom, Rumunskom, Bulharskom a Maltou. Uznala tiež Turecko ako kandidátsku krajinu.
december 2000 - Členské krajiny sa na summite v Nice dohodli na novej zmluve zahŕňajúcej inštitucionálne reformy, ktoré mali úniu pripraviť na rozšírenie.
december 2002 - EÚ a 10 kandidátskych krajín dosiahli po dlhých rokovaniach a počiatočnom odmietnutí zmluvy z Nice Írskom historickú dohodu o rozšírení únie o prevažne bývalé komunistické štáty.
apríl 2003 - 15 vtedajších členov EÚ podpísalo na summite v Aténach s 10 novými krajinami zmluvu o ich vstupe do únie.
jún 2003 - Lídri EÚ ubezpečili krajiny západného Balkánu - Chorvátsko, Albánsko, Macedónsko, Bosnu a Srbsko a Čiernu Horu - o tom, že jedného dňa vstúpia do únie.
máj 2004 - Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko sa stali členmi EÚ.
apríl 2005 - EÚ podpísala prístupovú dohodu s Bulharskom a Rumunskom, ktoré vyjadrili nádej, že do únie vstúpia 1. januára 2007 alebo o rok neskôr v prípade, ak neuskutočnia potrebné reformy.
október 2005 - EÚ začala prístupové rokovania s Tureckom a Chorvátskom.
december 2005 - EÚ udelila Macedónsku oficiálny štatút kandidátskej krajiny.
máj 2006 - EK odložila do septembra záverečné odporúčanie o tom, či majú Bulharsko a Rumunsko vstúpiť do EÚ v roku 2007 alebo 2008.
