
TOKIO 26. septembra (SITA/AP) - Obe komory japonského parlamentu zvolili v utorok veľkou väčšinou hlasov za nového premiéra nacionalistu Šinza Abeho. V dolnej snemovni získal Abe 339 zo 475 odovzdaných hlasov a v hornej 136 z 240. Hlasovanie bolo viac-menej formalitou, keďže parlament kontroluje vládna Liberálnodemokratická strana (LDP), ktorá ho kandidovala na funkciu.
Abe (52) bude najmladším povojnovým premiérom krajiny.
Voľbe nového premiéra predchádzala v utorok ráno formálna rezignácia jeho predchodcu Džuničira Koizumiho. Abe má teraz vymenovať nový kabinet.
Šinzo Abe pochádza z línie vplyvných politikov, čo sa odráža aj na jeho ambíciách a politickom programe.
Je synom zosnulého Šintara Abeho, ktorý bol od roku 1982 ministrom zahraničných vecí, nikdy sa mu však nepodarilo realizovať svoj cieľ - stať sa predsedom vlády.
Jedným z dôkazov ambicióznosti mladšieho Abeho je rýchlosť, s akou vystúpil na vrchol japonskej politickej scény. Do parlamentu sa dostal len v roku 1993, po zvolení je najmladším lídrom Japonska od druhej svetovej vojny a prvým premiérom, ktorý sa narodil až po vojne.
Abe získal prvý post vo vláde len vlani, keď ho vymenovali za hlavného tajomníka kabinetu. Na japonské pomery politický novic sa stal všeobecne známym v roku 2002, keď viedol úsilie Tokia o prepustenie japonských občanov unesených v minulosti Severnou Kóreou.
Pokiaľ ide o politické smerovanie, Abe zjavne zdedil mnoho od svojho starého otca Nobusukea Kišiho, ktorého po druhej svetovej vojne zatkli ako vojnového zločinca, neskôr sa však vrátil do vlády ako jej predseda (1957-60). Kiši dôrazne presadzoval dobré vzťahy s Washingtonom a americko-japonskú bezpečnostnú alianciu.
Na Abeho politike sa odráža toto zázemie.
Nevyjadruje sa ospravedlňujúco ku konaniu Japonska vo vojne, podporuje návštevy svätyne Jasukuni, ktorá podľa susedných krajín glorifikuje niekdajší japonský militarizmus, presadzuje obnovu vlasteneckého vyučovania na školách a podporuje učebnice, ktoré podľa kritikov očisťujú vojnovú minulosť Japonska.
Abe tiež prisľúbil snahu o revíziu Spojenými štátmi nadiktovanej pacifistickej povojnovej ústavy, ktorá zakazuje Japonsku využívať armádu inak než v sebaobrane. Cieľom je umožniť japonským vojakom pridať sa k operáciám v zahraničí.
Abe zároveň deklaroval plnú podporu spojenectvu s USA ako základnému kameňu obrannej a zahraničnej politiky Tokia. Je známe, že nový japonský premiér má blízko k vplyvným konzervatívcom vo Washingtone.
Abe v roku 1977 doštudoval na tokijskej Univerzite Seikei a študoval politiku na americkej University of Southern California. Po práci v spoločnosti Kobe Steel vstúpil do politiky ako poradca svojho otca, po ktorého smrti kandidoval za poslanca parlamentu.
V roku 2002 si získal uznanie tým, že vyvíjal tlak na Severnú Kóreu, aby umožnila piatim uneseným japonským občanom vrátiť sa domov na krátku návštevu. Potom úspešne obhájil ich zotrvanie v krajine namiesto plánovaného návratu do KĽDR.
Jeho ekonomická politika je zatiaľ menej jasná. Hoci podporuje trhové reformy doterajšieho premiéra Džuničira Koizumiho, je pod tlakom svojej Liberálnodemokratickej strany (LPD), aby urobil niečo s narastajúcimi rozdielmi medzi bohatými a chudobnými v Japonsku.
Primárnou úlohou Abeho bude náprava vzťahov s inými ázijskými krajinami.
Koizumi počas piatich rokov na čele vlády zaujal tvrdší postoj v otázke mnohých územných sporov Japonska so susedmi a poburoval ázijských kritikov každoročnými návštevami tokijskej svätyne Jasukuni.
Hoci Abe podporuje túto svätyňu, ktorá vzdáva poctu japonským vojnovým obetiam vrátane odsúdených zločincov, podľa spolupracovníkov sa v zákulisí dôrazne usiluje o dohodnutie stretnutia s čínskym prezidentom Chu Ťin-tchaom ako kroku k zmieneniu napätia.