MFD: Prečo útoky v Česku? A práve v Prahe?
Praha 25. septembra (TASR) - Prečo by sa Praha mala stať cieľom teroristov? Tá najjednoduchšia odpoveď bezpečnostných expertov je: pretože pri masívnom počte útokov, ku ktorým v súčasnosti vo svete dochádza, na každú krajinu príde niekedy rad, konštatuje v analýze český denník Mladá fronta Dnes (MFD).
Jej autor Jakub Pokorný však dopĺňa aj ďalšie argumenty: ČR je spojencom USA a členom NATO. Vyslala misie do Iraku i Afganistanu. Z pohľadu moslimov je "krajinou bezvercov". Navyše je česká zahraničná politika otvorene silno proizraelská. V Prahe tiež sídli Rádio Slobodná Európa, ktoré vysiela aj do moslimských krajín. Hlavné mesto je cieľom množstva turistov a pýši sa významnými židovskými pamiatkami. O víkendu tiež židovská obec oslavovala príchod židovského Nového roku.
Proti útoku však hovoria rovnako presvedčivé fakty: moslimskému svetu ČR splýva so Západom, zvykne Česko zaradiť niekde do bývalej Juhoslávie, v najlepšom prípade si pamätá Československo. V Česku neexistuje frustrovaná prisťahovalecká moslimská komunita ani moslimská štvrť, kde by sa ukryli potenciálni atentátnici. Zoznam krajín, ktoré majú misie v Iraku a Afganistanu, je dosť dlhý. A proti útokom hovorí aj skutočnosť, že podozriví ľudia z Blízkeho východu údajne Česko používali ako miesto pre svoje tajné schôdzky, veď tu veľa Arabov absolvovalo vysokú školu, dodáva MFD.
LN: Cieľom sme preto, lebo sme
Pri úvahách o tom, prečo by sa Česko malo stať cieľom teroristického útoku, nesmieme byť etnocentrickí. Podľa komentára českých Lidových novín (LN) informácie o ohrození Prahy síce boli konkrétne, ale napriek tomu je možné s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že väčšina chlapíkov, ktorí sú ochotní niekde odpáliť bombu, o Česku nikdy nepočula.
Ten útok by sa neodohral preto, že niekto by chcel terorizovať práve Čechov, ale bol by to primárne odkaz niekomu inému, asi USA, Európe ako celku a možno aj Izraelu.
Terčom sme preto, pretože sme, pretože sa nachádzame v istom priestore. A to, či máme vojakov v Iraku alebo v Afganistane, alebo že hostíme rozhlasovú stanicu Slobodná Európa, je jedno. Možno sa to hodí ako zdôvodnenie, ale primárny motív to nie je. A ani nemá zmysel hľadať racionálne zdôvodnenie týchto činov, za ktorými stojí veľmi malý počet ľudí.
Musíme si predovšetkým na túto eventualitu zvyknúť, podobne ako Američania, Briti, Francúzi... To neznamená vzdať sa svojich slobôd a žiť v strachu, ale rátať s možnosťou, že aj my môžeme byť obeťou, pretože niekto má pocit, že svet je voči nemu nespravodlivý alebo že nie je podľa jeho gusta, konštatujú záverom LN.
