Rím 23. septembra (TASR) - Varšava vyzvala Rím na pomoc pri pátraní po desiatkach poľských občanov, ktorí sa stratili za ostatných šesť rokov počas otrockých prác na juhotalianskych farmách.
Poľská polícia už vydala na svojej internetovej stránke zoznam 117 mien nezvestných osôb. Minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro sa tejto otázky dotkne na budúci týždeň počas stretnutia s talianskymi ministrami v Ríme.
Prípadu sa ujali aj talianski prokurátori bojujúci proti mafii a inšpiroval aj vládu Romana Prodiho k preskúmaniu talianskeho imigračného zákona.
Prípad pomohol osvetliť situáciu, v ktorej sa nachádza jedna z najbohatších krajín Európskej únie. Ide o nehumánne zaobchádzanie s imigrantmi, ktorí pracujú ako zberači ovocia a zeleniny na poliach južného Talianska.
"Musíme dosť tvrdo pracovať, aby sme presvedčili taliansku políciu, nech začne vyšetrovanie, a aby sme ju presvedčili, že nejde o oddelené prípady," uviedol vo štvrtok v Ríme poľský diplomat Wojciech Unolt.
Zástupkyňa poľského konzula v Ríme Anna Bednareková uviedla, že jeden z najväčších problémov, ktorým čelí, je presvedčiť pracovníkov na farmách, aby ohlasovali polícii kruté zaobchádzanie. Tí, ktorí na konzulát prichádzajú pre pomoc, sú extrémne vystrašení. Taktiež preto, lebo ich zamestnávatelia sa vyhrážajú, že im a ich príbuzným ublížia, dodala Bednareková.
V júli talianska a poľská polícia v rámci spoločnej operácie oslobodila celkovo 113 poľských občanov, ktorých zadržiavali v pracovných táboroch v nacistickom štýle v meste Apúlia v provincii Foggia.
Vyšetrovatelia uviedli, že Poliakov nalákali do Talianska bezohľadní jedinci na falošné sľuby o slušne platenej práci. Po príchode do Apúlie ich donútili pracovať na poliach vo vyše 40-stupňových horúčavách až 15 hodín bez prestávky.
Zaplatili im biedne peniaze - často medzi 15 a ž 20 eur za celý deň - a ubytovali ich v špinavých táboroch bez hygienických zariadení a tečúcej vody. Tých, čo vzdorovali, bili a inak týrali ozbrojení strážcovia, ktorí sami seba nazývali "kapo" - týmto termínom sa označovali dozorcovia v nacistických koncentračných táboroch.
"To čo sme videli, bola totálna ľahostajnosť voči ľudskej dôstojnosti. Títo ľudia boli dohnaní k otroctvu v našej krajine a žili v tom, čo sa dá opísať len ako koncentračné tábory," povedal Piero Grasso, hlavný protimafiánsky taliansky prokurátor.
Zo 117 Poliakov, ktorí sú nezvestní od roku 2000, len asi polovica mohla pracovať v Apúlii, uviedla poľská ambasáda v Ríme. Talianski vyšetrovatelia sa zaoberajú aj podozrivými úmrtiami 14 Poliakov, ktorých telá sa našli za ostatné dva roky v okrese mesta Foggia. Vyšetrovanie doposiaľ odhalilo, že dvaja z týchto Poliakov boli zavraždení. Jednu z obetí upálili na smrť. Fakt, že cestovný pas tejto obete sa našiel na jej tele neporušený, priviedol políciu k podozreniu, že nešlo o nehodu.
Kým správy o vykorisťovaní imigrantov organizovanými zločineckými skupinami nie sú v Taliansku ničím neobvyklým, len zriedka sa stáva, že sa obeťami stanú občania iných krajín EÚ, ako je napríklad Poľsko.
Avšak zverské detaily v tomto prípade upútali rozsiahlu pozornosť talianskych a svetových médií. V auguste taliansky týždenník L'Espresso vyslal tajne svojho človeka na polia v Apúlii. Reportér Fabrizio Gatt sa vydával za Rumuna a niekoľko dní pracoval po boku Poliakov, Bulharov a Afrikáncov. Jeho hrôzostrašný opis tých udalostí obsahovali detaily, ako šéfovia žiadali imigrantov, aby im dodali ženy, ktoré by mohli znásilniť.
Medzitým taliansky minister vnútra Giuliano Amato navrhol predĺženie povolenia k pobytu ilegálnym imigrantom, ktorí oznámia prípady zneužívania. V rámci súčasných zákonov tí, ktorí požiadajú políciu o pomoc, riskujú vyhostenie, ak nemajú pracovné povolenie.
V Taliansku žije v súčasnosti okolo 65.000 Poliakov. Ďalších desať až pätnásť tisíc údajne pracuje v krajine ilegálne.
