Vinič sa musí strihať načas, aby sa zabezpečila ideálna úroda v nasledujúcej sezóne.
FOTO –TASR/APA
Vínne hrozná, na ktoré svieti príliš mnoho slnka, majú také isté problémy ako ľudia. Najprv opálenie, neskôr vrásky. Práve preto sa vinár Aaron Pott od vyznávačov slnenia poučil a začal hrozná postrekovať odvarom s obsahom juky a aloe vera, čo sú látky, ktoré dokážu slnkom podráždenú pokožku upokojiť.
Výsledkom je to, že víno zostalo relatívne nepoškodené i po obrovských horúčavách, ktoré cez toto leto Kaliforniu postihli, hovorí Pott, vlastník vinárstva Quintessa v Napa Valley.
V tomto vinárstve používajú i bežnejšie metódy ako chrániť hrozná pred slnkom - v kritických obdobiach ich kropia studenou vodou a inštalujú provizórne prístrešky.
Rastlinné odvary sú súčasťou prístupu, ktorému sa hovorí biodynamika. V rámci tohto spôsobu hospodárenia je zakázané používať priemyselné pesticídy, herbicídy a hnojivá, pričom úroda sa proti škodcom bráni podporou prirodzenej biodiverzity.
Zakladateľ biodynamiky, rakúsky filozof Rudolf Steiner, toho síce o kalifornských letách veľa nevedel, ale práca Potta a jeho kolegov ho inšpirovala na použitie rastlín, ktoré odolávajú horúčavám.
Teória je táto: pokiaľ je nejaká rastlina odolná proti suchu alebo škodcom, „bude zrejme obsahovať niečo, čo túto odolnosť spôsobuje. Tú rastlinu jednoducho vezmete, získate z nej odvar, a tým potom postrekujete všetko, čo má získať podobnú odolnosť ako pôvodná rastlina. Často máte úspech a vďaka nejakej substancii, ktorú odvar obsahuje, réva danú odolnosť skutočne získa,“ povedal Pott. „To, čo robíme, je však vrchol ľadovca.“
Réva sa nepostrekuje tak masívne ako ľudia, ktorí bojujú s fóbiou z vrások. Pott používa sprej s malým množstvom účinných látok, ktoré sú v ňom tak rozriedené, že na hroznách po úrode nie sú viditeľné.
Pott vraj nevie o nikom ďalšom, kto by vínnu révu podobným spôsobom ošetroval. Otázkou teda zostáva, či by sa taký postrek nedal aplikovať aj na iné plodiny, ktoré sú citlivé na slnko.
Vinári sa, samozrejme, snažia svoje rastliny pred horúčavami chrániť všetkými dostupnými spôsobmi, tým najprozaickejším je časté zavlažovanie.
Pre tohtoročnú vlnu horúčav hlásia farmári straty stoviek miliónov dolárov, presné čísla však budú k dispozícii až po úrode.
Nestále počasie, ktoré sa začalo miernou zimou, pokračovalo chladnou daždivou jarou a v júli vyvrcholilo vlnou horúčav, spôsobuje vinárom vrásky na čele. Počas extrémnych horúčav totiž hrozná prestávajú rásť, čo oneskoruje úrodu.
Úroda hrozien, z ktorých sa vyrábajú šumivé vína, sa obvykle začína v polovici augusta alebo neskôr. V tomto roku muselo mnoho pestovateľov čakať až na koniec mesiaca. „Ťažko budete stáť nad révou s prekríženými rukami a dohovárať jej, aby sa ponáhľala,“ hovorí Craig Roemer, vinár zo Schramsbergu. Nápad s „opaľovacím krémom“ pre vínnu révu je podľa neho neobvyklý. „Pokiaľ to funguje, volám sláva.“
Nepredvídateľné počasie vraj k vinárstvu patrí, myslí si Roemer. „Vďaka tomu, že je každý rok iné, je naša práca oveľa dobrodružnejšia.“
Autor: ap
