Táto časť sánky patrí predchodcovi moderného človeka Homo antecessor.
FOTO –REUTERS
Homo antecessor, ktorý žil v oblasti severošpanielskeho Burgosu pred 800 000 rokmi, bol pravák a stavba jeho tela sa značne blížila dnešnému človekovi. K tomuto záveru dospeli bádatelia, ktorí roky robia vykopávky a výskum v jaskyni Atapuerca.
„Dosiaľ sme sa len domnievali, že bol pravák, a to vzhľadom na to, ako používal nástroje. Avšak použitie tomografu, čo umožňuje rekonštruovať vnútorný tvar mozgu na základe nájdených častí lebky, ukazuje lebečnú symetriu a potvrdzuje nepochybne, že bol pravák,“ vysvetľuje vedúci vykopávok Juan Luis Arsuaga.
Toto zistenie je veľmi dôležité, pretože opice používajú obe ruky a prednostné používanie jednej z rúk už „predpokladá jednoznačnú diferenciáciu“. Mozog Homo antecessora sa však od dnešného človeka i líšil, napríklad „ten náš je o niečo vyšší“, dodal.
Štúdia lebky o. i. naznačuje, že jej majiteľ trpel veľkou infekciou na tvári. Zrejme to bol následok úrazovej zlomeniny zubov, do ktorej vnikla infekcia. A tiež sa ukazuje, že vývoj chrupu človeka z Atapuerky bol rozhodne rýchlejší než u dnešných ľudí. A to tiež neplatí o všeobecnej schéme jeho rastu, ktorý sa napriek tomu podobá. Odlišuje ho to od šimpanzov, ktoré sa z radov primátov najviac podobajú homonidom, zdôraznil Arsuaga.
Kolektív bádateľov sa teraz snaží získať DNA aspoň od jedného z hominidov, ktorých pozostatky sa našli v pohorí pri Burgose. „Umožnilo by nám to ísť oveľa ďalej v morfologických štúdiách,“ vysvetľuje ďalej Arsuaga.
Výskumný kolektív už dokázal vyvinúť systém, s jeho pomocou sa im podarilo vytvoriť mapu DNA medveďa, ktorý v okolí Atapuerky žil pred pol miliónom rokov a „je najstarší na svete“, povedal vedec.
Nakoniec získali aj gén z pozostatkov zvierat z mladších období, aby si overili, že ich metóda funguje a na výsledky sa dá spoľahnúť. A až potom sa pustili do genetickej mapy hominidov, čo je záležitosť oveľa zložitejšia, hovorí Arsuaga.»(čtk)
