|
FOTO - SITA, AP |
Ruština je zatiaľ štvrtým najpoužívanejším jazykom sveta, ale svoje pozície rýchlo stráca, zistili to ruskí odborníci. Pri súčasnom tempe zmien bude po rusky v roku 2025 hovoriť toľko ľudí ako na začiatku 20. storočia a dvakrát menej ako tesne pred rozpadom Sovietskeho zväzu na začiatku 90. rokov.
Ruština je v súčasnosti rodným jazykom asi 164 miliónov ľudí. Z toho je 130 miliónov ruských občanov, 26,4 milióna obyvateľov z krajín niekdajšieho Sovietskeho zväzu a asi 7,5 milióna Rusov, ktorí trvalo žijú na Západe. Ako druhý jazyk vie po rusky ďalších 114 miliónov ľudí.
Používanejšia je v súčasnosti len angličtina, čínština a španielčina. Odborníci z Centra demografie a ekológie človeka Ruskej akadémie vied vyrátali, že už o desať rokov ruštinu predbehne i francúzština, hindčina a arabčina. A o ďalších 15 rokov aj portugalčina a bengálčina a ruský jazyk, jeden zo šiestich oficiálnych jazykov OSN, vypadne z prvej desiatky najpoužívanejších rečí sveta.
"Ruština začala strácať pozíciu po tom, čo padlo 'impérium'. Niektorým centrám sa podarilo nechať po sebe stopu v podobe jazyka. Rusku sa to v časoch ZSSR nepodarilo vôbec," povedal ruskej verzii časopisu Newsweek historik Iľja Iľjin. Napríklad vo východnej Európe sa ruština učila ako 'hlavný cudzí jazyk', jej obyvatelia ju však nevyužívali. Neexistovala ani významná kultúrna výmena, úrady strážili pohyb osôb. "A čo z toho máme? Skúste v Poľsku alebo Česku hovoriť po rusky a hneď sa na vás pozerajú pohŕdavo," poznamenal Iľjin.
Znalosť ruštiny však upadá i v republikách bývalého ZSSR. Pred koncom Sovietskeho zväzu vedelo okrem Ruska hovoriť touto rečou 139 miliónov Kazachov, Arménov, Gruzíncov a ďalších národností. Teraz vie po rusky asi len 63 miliónov z nich a ďalších 40 miliónov ovláda len základy jazyka. Napríklad v pobaltských krajinách sa počet jazykových škôl s ruštinou znížil z 20 000 v roku 1989 na 7500 v roku 2004. Ruská menšina v Pobaltí sa navyše často sťažuje na diskrimináciu zo strany úradov.
Ako štátny jazyk zostala okrem samotného Ruska zachovaná ruština len v Bielorusku, kde i autoritatívny prezident Alexander Lukašenko vystupuje prevažne v ruštine. Iné krajiny, ako Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan, Moldavsko, Turkménsko či Tadžikistan určili ruštine pozíciu oficiálneho jazyka alebo 'jazyka medzinárodného styku'. Často je to predovšetkým z politických dôvodov.
V celom postsovietskom priestore už po rusky nerozumie ani slovo približne štvrtina ľudí - väčšinou mladých, ktorí sovietske časy už nepamätajú. A toto číslo podľa ruských akademikov ďalej porastie.
Ruština však stráca i v samotnej Ruskej federácii, kde existuje ďalších 28 štátnych jazykov. Podľa údajov z roku 2002 po rusky vôbec nevedelo asi 2,6 milióna ruských občanov, najmä zo severného Kaukazu. Krajina navyše zápasí s demografickým úbytkom, najmä v ruskojazyčných oblastiach. V Rusku sa tak o niekoľko rokov môžu objaviť celé regióny, kde sa po rusky vôbec nebude hovoriť.
MARTINA VAŠÍČKOVÁ, čtk, Moskva
