Vatikán 19. septembra (TASR) - Pápežských ospravedlnení bolo v minulosti len niekoľko, pričom sa obmedzovali na nápravu historických omylov - napríklad odsúdenie astronóma Galilea za tvrdenie, že Zem nie je stredom vesmíru - alebo žiadali o odpustenie za hriechy kresťanov.
Vyjadrenie "hlbokej ľútosti" pápežom Benediktom XVI. v súvislosti so svojimi poznámkami o islame a násilí je preto výnimočným, zriedkavým osobným odkazom hlavy katolíckej cirkvi, konštatuje tlačová agentúra Associated Press.
K vyjadreniu osobnej ľútosti sa nepriblížil ani Benediktov predchodca Ján Pavol II., ktorý urobil z "čistenia pamäte" jeden z hlavných princípov svojho pôsobenia.
"V kontexte otvorenejšieho štýlu pápežstva, ktorý sa vyvinul počas ostatnej generácie, určite nie je prekvapujúce, že pápež reaguje vyjadrením ľútosti," povedal John-Peter Pham, bývalý vatikánsky diplomat.
Benedikt konal po vlne pobúrenia, ktoré medzi moslimami po celom svete vyvolala jeho minulotýždňová prednáška v Nemecku. Citoval v nej stredoveký text, ktorý označuje časť učenia zakladateľa islamu proroka Mohameda za "zlé a neľudské" a poukazuje na šírenie islamu "mečom".
Po tom, čo ani dva dni vyhlásení hovorcu Vatikánu a ministra zahraničných vecí neutíšili hnev moslimov, Benedikt využil pravidelné nedeľňajšie vystúpenie a povedal, že citovaný text neodzrkadľuje jeho osobné názory. Vyjadril nádej, že jeho slová ľútosti upokoja srdcia a objasnia skutočný zmysel jeho príhovoru na univerzite v Regensburgu, ktorý označil za výzvu na dialóg.
Aj keď Benedikt vyslovene neuznal chybu, výrokom, že "hlboko ľutuje reakcie", ktoré jeho slová vyvolali, sa k ospravedlneniu priblížil.
Podľa historika Bolonskej univerzity Giuseppeho Alberiga pápežovo vyjadrenie ľútosti je v histórii cirkvi "senzačné a veľmi jedinečné". Ako dodal, vzhľadom na rozsiahle protesty bolo takého vyhlásenie Benedikta potrebné. "Ján Pavol hovoril o chybách cirkvi. Tie veľké historické chyby sú niečo úplne iné," uviedol Alberigo.
Ani Ján Pavol II. to však nemal ľahké. Keď kolégium kardinálov informoval o plánoch na veľké ospravedlnenie pri príležitosti nového milénia načasované na rok 2000, niektorí kardináli boli proti, povedal vtedajší hovorca Vatikánu Joaquin Navarro-Valls. Ján Pavol II. si však presadil svoje a požiadal o odpustenie hriechov, ktoré katolíci spáchali za stáročia, vrátane neprávostí na židoch, ženách a menšinách.
Medzi inými ospravedlneniami Ján Pavol II. počas návštevy Senegalu v roku 1992 požiadal o odpustenie za účasť kresťanov na obchode s otrokmi, v roku 1995 zase v Česku za násilie spáchané katolíkmi na protestantoch počas protireformácie v 16. storočí.
Navarro-Valls nikdy nepovedal, na akej strane stál v polemike okolo ospravedlnení Benedikt XVI., v tom čase kardinál Joseph Ratzinger. Ratzinger však poskytol teologickú oporu pre mnohé iniciatívy Jána Pavla II.
2 ari dem
