FOTO SME – PAVOL MAJER
„Súdruh Weiss, vážený červený žetón pána Migaša!“ oslovil na jednej z parlamentných schôdzí svojho kolegu poslanec HZDS Ján Cuper.
Inokedy pomenoval členov SMK ako: „Hajzli maďarskí!“
„Okolo nás sa pohybuje kopa bisexuálov, ktorí nie sú chrapúni,“ označil poslancov v rokovacej sále ďalší člen hnutia Stanislav Husár.
Spolustraník Jozef Gajdoš mu zakontroval: „Imunitný výbor by mal vypracovať návrh na trestné stíhanie poslanca Nagya za šírenie politickej prostitúcie na Slovensku.“
Peter Zajac z DS sa vyznal: „Na Cupera budem reagovať aj za rizika, že si budem musieť vypočuť dve minúty slovných splaškov.“
Cuper sa nedal: „Možno bude z parlamentu rýchlejšie spláchnutý Zajac ako ja.“
Toto všetko si môže novinár vypočuť na balkóne rokovacej sály parlamentu, kde sa každý mesiac schádza stopäťdesiatčlenná vzorka slovenského národa.
Politika sa v miestnosti o rozlohe pár desiatok metrov mení na jedno veľké divadlo a podľa divadelnej úlohy sa posudzuje aj charakter „herca“.
V tomto mikrosvete platia pravidlá, ktoré zvyšný svet bežných občanov len ťažko pochopí.
„Festival hlúposti, arogancie, netolerantnosti a urážok,“ charakterizuje jedno z rokovaní slovenského parlamentu poslanec SDKÚ Tomáš Galbavý.
„Smrdí to tu od hlavy, toto nemá systém,“ hovorí inokedy Marián Mesiarik zo SOP.
„Zamknite ich v sále!“ kričí druhý vtedy, keď sa prerokováva závažný bod programu a predsedajúci nedisponuje dostatočným počtom zúčastnených poslancov.
Iný vám na otázku, o čom sa vlastne hlasuje, odpovedá: „V tom sa ani divá sviňa nevyzná.“
V sále nepriatelia, v bufete kamaráti
Poslanci sa častujú urážkami, invektívami, nevyberanými slovami.
Zaujímavosťou však je, že len čo vkročia do poslaneckého bufetu či jedálne, je skoro každý s každým kamarát.
„Ahoj, Feri! Dobre vyzeráš, Dianka. Kde máte starého, Gašpi?“ znie zo všetkých zákutí.
Potľapkávajú sa po pleci, hovoria o futbale, autách, knihách, ba aj o krásnych ženách.
Ich osobné vzťahy sú diametrálne odlišné od toho, čo prezentujú vo chvíľach, keď majú na sebe stranícke tričká.
Mesežnikov: Nedostatok integrity poslancov
Politológ Grigorij Mesežnikov to považuje za negatívum.
„Nie je to ideálny prístup. Aj pre mňa je prekvapením, keď poslanci patriaci do odlišných politických zoskupení, na to po odchode z rokovacej sály zabúdajú. Považujem to za nedostatok integrity tých poslancov.“
Zaráža ho najmä to, „ako môžu poslanci, patriaci do demokratickej časti politického spektra, udržiavať priateľské vzťahy s poslancami, u ktorých je dôvodné podozrenie, že sa podieľali na politických neprávostiach“.
Moric Schusterovi: Myslím si, že si hlupák
Odstup od mečiarovcov a národniarov si zachovávajú len členovia DS.
Je šokujúce, že poslanci HZDS označujú za najbližších ľudí poslancov KDH, SDKÚ a SOP.
Ján Cuper, ktorý v rokovacej sále slovne znevažuje politických protivníkov, sa mimo nej rád porozpráva s Muránskym, Šimkom, Hrušovským či Presperinom. Ako zarytý nacionalista si tyká aj s predsedom SMK Bélom Bugárom.
Poslancom maďarskej koalície tyká aj ďalší „bonmotista“ Víťazoslav Moric. Tvrdí, že politika je pre neho hra.
„Tykám si aj s prezidentom Schusterom. Bol som na inaugurácii prezidenta a on povedal – Čo je, ty môj politický nepriateľ. Ja som mu odvetil – Myslím si, že si hlupák.“
Dôvod zomknutosti: politici vs. verejnosť
Podľa Mesežnikova sú dôvodom na takýto spôsob existencie diametrálne odlišných skupín ľudí dva faktory: „Celková politická kultúra a osobné väzby. Poslanci sú štyri roky v jednom prostredí, ktoré začína prekrývať ich hodnotové a názorové rozdiely.“
Riaditeľ agentúry Sofres-Factum Jan Herzmann sa domnieva, že ide paradoxne o ich zomknutosť voči vonkajšiemu svetu: „Naplno sa to prejavuje najmä vtedy, keď ide o ich osobné výhody a nevýhody. Napríklad o poslaneckú imunitu.“
Na Slovensku poslancov spojili laptopy.
Kritiku, prečo zostáva poslancom notebook za stotridsaťtisíc korún aj po skončení funkčného obdobia, jednotne odmietli všetky poslanecké kluby.
DAŠA MATEJČÍKOVÁ
