Bejrút/Teherán/Káhira/Damask/Rabat/Naí Dillí 15. septembra (TASR) - Vysokí duchovní predstavitelia moslimského sveta odsúdili dnes vyjadrenia pápeža Benedikta XVI. na adresu islamu, ktoré odzneli počas jeho návštevy v nemeckom Regensburgu.
Najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi v tejto súvislosti vyzvali, aby sa moslimom osobne ospravedlnil. Podľa niektorých islamských predstaviteľov by mali moslimské krajiny pohroziť zrušením kontaktov s Vatikánom.
Vplyvný iránsky duchovný Ahmad Chatámí označil kontroverzné výroky za "absurdné" a konštatoval, že sú demonštráciou toho, ako málo toho Benedikt vie o islame. Podľa jeho slov sú pápežove vyjadrenia "veľmi poľutovaniahodné".
"Je tiež poľutovaniahodné, že duchovný vodca kresťanov vie tak málo o islame a nehanebne sa o ňom vyjadruje," povedal Chatámí, ktorý je členom Zhromaždenia odborníkov - orgánu dohliadajúceho na činnosť najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího.
Podľa Chatámího pápežovi chýba správne pochopenie pre islam. "Hovorím tým, čo nepochopili náš drahý islam, aby sa o ňom viac naučili," povedal.
Pápež v jednom zo svojich vystúpení v Bavorsku citoval byzantského cisára zo 14. storočia Manuela II. Paleologosa: "Ukáž mi, čo priniesol Mohamed nové, a nájdeš iba zlé a nehumánne, napríklad to, že predpísal, aby sa viera, ktorú kázal, šírila mečom."
Po kritike výrokov Svätého Otca na margo islamu a násilia sa Vatikán ihneď pokúsil o upokojenie situácie. "Pápež nemal v úmysle raniť city moslimských veriacich. Benedikt XVI. svojimi výrokmi v Regensburgu súčasne zdôraznil nevyhnutnosť dialógu medzi náboženstvami," povedal hovorca Vatikánu Federico Lombardi po štvrtkovom pápežovom návrate do Ríma.
Libanonský najvyšší šiitský duchovný veľký ajatolláh Muhammad Husajn Fadlalláh vyzval pápeža, aby sa osobne ospravedlnil moslimom za urážku ich náboženstva.
"Neakceptujeme ospravedlnenie prostredníctvom rôznych vatikánskych kanálov... a žiadame ho, aby sa ospravedlnil osobne, nie cez svojich zástupcov, za jeho falošnú interpretáciu islamu," uviedol Fadlalláh.
Asi stovka moslimských veriacich protestovala po dnešných pravidelných modlitbách pri egyptskej mešite al-Adžar, najprominentnejšej náboženskej inštitúcii sunnitských Arabov. Zvolávali heslá "Ó, križiaci, ó, zbabelci!" a "Preč s pápežom!" Mnohí z nich tvrdia, že pápežove výroky sú súčasťou širších protiislamských tendencií šíriacich sa v súčasnom kresťanskom svete.
"Všetci títo kresťania sú neverci. Aj samotný Benedikt je neverec a slepec. Nevidí vari, že vojny v Iraku, Afganistane a iných miestach viedli kresťania?" povedal jeden z protestujúcich.
Pri mešite sa zhromaždili stovky policajtov, aby zabránili demonštrantom v prípadnom pochode do ulíc a následnom vyvolaní nepokojov.
Libanonský premiér Fuád Siniora nariadil libanonskému veľvyslancovi vo Vatikáne, aby navštívil tamojšie ministerstvo zahraničných vecí a žiadal vysvetlenie ohľadne Benediktových výrokov.
V susednej Sýrii sunnitský veľký mufti šejk Ahmad Bádiriddíni Hassún zaslal hlave katolíckej cirkvi list, v ktorom upozorňuje, že kontroverzné výroky prednesené v Regensburgu by mohli viesť k vyostreniu vzťahov medzi islamským a kresťanským svetom.
Podľa významných marockých islamistických novín Attadždíd sa pápež "pridal k sionisticko-americkému ťaženiu proti islamu".
Moslimské bratstvo, najväčšie zoskupenie politických islamistov arabského sveta, vyzvalo pápeža na ospravedlnenie a apelovalo na vlády moslimských krajín, aby prerušili vzťahov s Vatikánom, ak tak neurobí.
Pápežove výroky podľa jordánskej pobočky tejto radikálnej skupiny prehĺbia priepasť medzi moslimami a Západom. Podľa islamistov tiež odhalili hlbokú nenávisť západného sveta voči moslimom.
Znepokojenie nad Benediktovými vyjadreniami v Bavorsku vyjadrila aj egyptská vláda, ktorá vo všeobecnosti vystupuje proti politickému islamizmu a udržiava dobré vzťahy s vládami západných štátov.
Pápežove výroky dnes ostro kritizovali aj islamskí náboženskí lídri v Indii. V reakcii na vyjadrenia z Regensburgu sa na niektorých miestach konali protestné akcie. Demonštranti vyšli do ulíc v Džammú a Šrínagare, hlavných mestách prevažne moslimského Kašmíru.
