ŠTOKHOLM 15. septembra (SITA/AFP) - Tesný súboj sľubujú nedeľné parlamentné voľby vo Švédsku, ktoré podľa prieskumov verejnej mienky naznačujú možnú politickú zmenu v krajine v prospech stredopravej opozície, ktorá by mohla nahradiť vládnucich sociálnych demokratov stojacich na čele krajiny od roku 1994. Podľa výsledkov prieskumu zverejnených vo štvrtok by štvorstrannú alianciu na čele s lídrom konzervatívnej Umiernenej strany Fredrikom Reinfeldtom podporilo 49,2 percenta voličov, kým sociálni demokrati premiéra Görana Perssona a ich spojenci Ľavicová strana a Zelení by získali 46,5 percenta hlasov.
Účastníci prieskumu inštitútu Sifo zasa 48,7 percentami podporili vládne strany a 47,2 percenta respondentov uprednostnilo opozičnú alianciu. Podľa tretieho prieskumu by aliancia získala 50,5 percenta hlasov, sociálni demokrati a ich spojenci 44,8 percenta. "Je to neuveriteľne tesné. Takto tesné neboli voľby od roku 1979," uviedol politický analytik Toivo Sjören.
Sociálni demokrati sú pri moci s krátkymi prerušeniami od povojnového obdobia, pozorovatelia však naznačujú, že Persson, ktorý je na poste premiéra od roku 1996, prichádza o záujem voličov pociťujúcich, že je čas na zmenu. Okrem toho opozičná aliancia, pozostávajúca z umiernených, liberálov, centristov a kresťanských demokratov, ktorá je známa neustálymi spormi, preukázala tentoraz nezvyčajnú jednotnosť. Nový dych opozícii priniesol 41-ročný Reinfeldt, ktorého médiá označujú za "ambiciózneho vodcu".
Reinfeldt, ktorý nasmeroval svoju stranu bližšie k stredu, chce sociálnych demokratov poraziť ich vlastnými zbraňami. Vyhlásil sa za obhajcu sociálneho štátu, prisľúbil tok ďalších financií do školstva, zdravotníctva a starostlivosti o dôchodcov. Jednou z hlavných tém kampane bola aj nezamestnanosť, ktorá bola vždy silnou témou sociálnych demokratov s hlavnou voličskou základňou v robotníckej vrstve. Nezamestnanosť podľa oficiálnych údajov vo Švédsku v júli dosiahla 6 percent, podľa expertov však asi 20 percent Švédov v produktívnom veku žije zo štátnej podpory, či už z dôvodu nezamestnanosti, chorôb, predčasného odchodu do dôchodku alebo rekvalifikačných programov.
Sociálni demokrati počas kampane prisľúbili znížiť nezamestnanosť a v období rokov 2006 a 2007 vytvoriť 55 tisíc pracovných príležitostí najmä vo verejnom sektore. Treba však spomenúť, že vláda 57-ročného Perssona nedosiahla svoj cieľ zníženia nezamestnanosti na úroveň 4 percent. Na druhej strane ekonomika za Perssona zaznamenala najvyšší hospodársky rast za šesť rokov.
Reinfeldt voličom zasa prisľúbil zníženie daní z príjmu, zlepšenie podnikateľského prostredia pre malé a stredné podniky a zníženie štedrej podpory v nezamestnanosti s cieľom povzbudiť obyvateľov, aby si hľadali prácu. Zmena vlády však podľa pozorovateľov nepovedie k žiadnym zmenám v zahraničnej politike Švédska, vrátane jeho politiky v rámci Európskej únie a zotrvania mimo eurozóny.
Predvolebnú kampaň tesne pred voľbami poznačil škandál v radoch opozície, čo ešte môže krátko pred voľbami pomiešať karty. Člen mládežníckeho krídla opozičnej Liberálnej strany sa 78-krát nabúral do počítačovej siete sociálnych demokratov v období od januára do marca, aby získal informácie o volebnej stratégii strany. Toto zistenie zapôsobilo iba dva týždne pred voľbami ako výbuch bomby. Sociálni demokrati vyzvali lídra strany Larsa Leijonborga, aby rezignoval. Ten odstúpiť odmietol a namiesto toho rezignoval tajomník strany Johan Jakobsson, ktorý pripustil, že o tom vedel. "Po tomto škandále to teraz vyzerá, že sa to prikláňa k víťazstvu sociálnych demokratov," povedal Henrik Brors, politický komentátor najväčšieho denníka Dagens Nyheter.
