Štokholm 14. septembra (TASR) - Výsledok švédskych volieb, ktoré sa konajú tento týždeň v nedeľu, bude veľmi tesný. Voliči rozhodnú, či krajine bude na ďalšie štyri roky vládnuť opäť Švédska sociálnodemokratická robotnícka strana (SDAP) súčasného premiéra Görana Perssona, ktorú podporujú zelení a Ľavicová strana (VP), alebo opozičná Aliancia pre Švédsko, zložená z konzervatívnej Umiernenej strany (MSP), Kresťanskodemokratickej strany (KDSP), Národnej strany - Liberálov (FP-L) a Strany stredu (CP).
Vo volebných preferenciách zatiaľ vedie o niečo vyššie jedného percenta Aliancia pre Švédsko. Prieskum verejnej mienky robili dve agentúry pre výskum trhu - Synovate Temo a Sifo.
Podľa prieskumu agentúry Synovate Temo, ktorý sa uskutočnil na vzorke 1793 respondentov 4.-10. septembra, bude opozíciu voliť 48,2 percenta a sociálnych demokratov 46,9 percenta respondentov.
Výsledky agentúry Sifo hovoria, že 48,1 percenta respondentov by dalo svoj hlas opozícii a 46,4 percenta koalícii. Na tomto prieskume, ktorý sa uskutočnil 7.-10. septembra, sa zúčastnilo 1189 ľudí.
Avšak podľa hovorcu agentúry Sifo mnoho voličov sa rozhodne až tesne pred voľbami, komu dá svoj hlas. V roku 2002 sa 16 percent občanov rozhodlo, koho bude voliť, až cez víkend, kedy sa voľby konali. Výsledok volieb bude najtesnejší od roku 1979, keď stredopravá koalícia vyhrala väčšinu v 349-člennom parlamente len o jedno kreslo.
Aliancia pre Švédsko nemá spoločnú kandidačnú listinu. Strany, z ktorých je zložená, sa však dohodli, že jej lídrom a budúcim premiérom bude predseda Umiernenej strany Fredrik Reinfeldt. Dohodli sa tiež na otázkach energetiky či daní. Počas ich vlády bude desať švédskych jadrových reaktorov. Ďalšie reaktory však stavať neplánujú.
Tieto kroky oslabili tradičný argument sociálnych demokratov, že už riadili krajinu a teda to vedia, zatiaľ čo opozícii chýba komplexný politický program.
Päťdesiatsedemročný líder sociálnych demokratov Persson je premiérom od roku 1996. V predvolebnej kampani argumentuje dobrou ekonomikou a ekonomickým rastom, potrebou zabezpečiť sociálny systém pred plánmi sprivatizovať veľké nemocnice a plánmi opozície obmedziť podporu v nezamestnanosti.
Sociálni demokrati vládli krajine sami posledných 12 rokov, hoci v ostatných voľbách v roku 2002 získali 39 percent hlasov a vládli ako menšina. V poslednom čase však vládli s podporou Strany zelených a Ľavicovej strany.
V tomto smere by sociálni demokrati chceli pokračovať, avšak ich parlamentní spojenci zatúžili po ministerských kreslách v novej vláde. Budúci možní koaliční partneri majú veľmi rozdielne názory na niektoré otázky - napríklad na Európsku úniu a obranu. Ľavičiari a zelení sú na rozdiel os sociálnych demokratov skeptickí voči Európskej únii a presadzujú zníženie výdavkov na obranu.
Štyridsaťjedenročný Reinfeldt je lídrom umiernených tri roky. Počas tohto obdobia stranu posunul viac do stredu a odvolal predchádzajúce návrhy na výrazné zníženie daní. To spôsobilo, že strana v roku 2002 získala len 15 percent hlasov - o osem percent menej ako v roku 1998. V diskusných debatách Reinfeldt kritizoval Perssona za vysoké percento nezamestnanosti, napriek tomu, že ekonomika krajiny rastie.
Kritika smerovala aj ku kriminalite vo Švédku. Problémy s disciplínou a slabé študijné výsledky na základných školách sú podľa Reinfeldta tiež znakom zlyhania vlády. Perssonovu vládu kritizovali aj za riešenie následkov prívalovej vlny cunami v južnej Ázii, pri ktorej v roku 2004 zahynulo 500 Švédov.
3 2 xs dem
