|
FOTO - ARCHÍV |
Počas druhej svetovej vojny zakopala Irena Sendlerová pod jabloň na dvore svojich susedov niekoľko zaváracích fliaš. Obsahovali lístočky so šiframi, ktoré vedela prečítať len ona.
Za to, čo si zapisovala, v Poľsku v tom čase hrozila smrť. Na lístočky zachytila údaje 2500 židovských detí z varšavského geta. Ich pôvodné meno, rodinné údaje aj nové meno, ktoré získali po tom, čo ich Irena s pomocou poľského odboja dostala z miesta, kde im hrozila smrť.
Irena Sendlerová stále žije, má 96 rokov a Poľsko ju chce navrhnúť na Nobelovu cenu mieru. Medzi jej silných podporovateľov patria dvaja nositelia tohto ocenenia - bývalý poľský prezident Lech Walesa a izraelský vicepremiér Šimon Peres, ktorý sa narodil v Poľsku.
Poľský prezident Lech Kaczyński, ktorý je momentálne v Izraeli, chce dosiahnuť, aby Sendlerovej nomináciu podporila celá tunajšia politická špička. Ako však informoval denník Haarec, môže naraziť na neochotu. Paradoxne preto, že záujem o "nobelovku" má aj jeruzalemský pamätník holokaustu Jad Vašem a jeho projekt Spravodlivý medzi národmi. Ide o vyznamenanie pre ľudí, ktorí počas holokaustu zachraňovali Židov.
Sendlerová je tiež "spravodlivá medzi národmi", ocenenie dostala už pred 40 rokmi. Jad Vašem tvrdí, že nielen ona, ale všetci na zozname ocenených (medzi nimi aj Slováci) si zaslúžia Nobelovu cenu mieru. Nobelova cena pre Sendlerovú či Jad Vašem by bola prvá za záchranu ľudí počas holokaustu.
V Izraeli sa hovorí, že Kaczyńského snaha o podporu Sendlerovej, rovnako ako celá návšteva židovského štátu má prispieť k zlepšeniu imidžu Poliakov v očiach Izraelčanov. Izraelčania často spomínajú poľsky antisemitizmus. Poľsko má aj veľmi súčasný problém. Člen vládnej koalície - Liga poľských rodín - je považovaná za netolerantnú, antisemitskú stranu.
Otázkou je, či stará pani o takúto publicitu stojí. O jej príbehu sa dlho nevedelo, svet ho pozná niekoľko rokov, keď o nej americké študentky napísali divadelnú hru. Sama má pocit, že neurobila dosť a tvrdí, že dodnes počuje plač detí, ktoré brala od rodičov z geta.
Sendlerová pracovala počas vojny na sociálnom úrade varšavského magistrátu, a tak sa jej podarilo získať priepustku na vstup do geta. Ako členka odboja odtiaľ pašovala židovské deti a umiestňovala ich pod novou identitou do sirotincov, do vidieckych rodín alebo k mníškam. Deti sa z geta dostávali v sanitkách, kontajneroch na smeti aj v truhlách.
Sendlerovú chytilo gestapo a chcelo ju popraviť. Skupina Zegota (Rada pomoci Židom), pre ktorú pracovala, podplatila gestapáka, ktorý ju odviedol na "špeciálny" výsluch a dovolil jej utiecť. Medzitým sa už však objavila na zozname popravených, a tak mohla pracovať v dokonalej ilegalite.
"Jej" deti ju poznali pod menom Jolanta. Mnoho rokov po vojne, keď sa jej fotografie začali objavovať v novinách, jej telefonovalo veľa ľudí. Povedali jej, že si pamätajú jej tvár. "Vy ste boli tá, čo nás zobrala z geta," hovorili.
Autor: Tel Aviv
