Štokholm 1. apríla (TASR) - Európska únia bude trvať na ratifikácií protokolu z Kjóta z roku 1997 o boji proti globálnemu otepľovaniu, a to aj napriek odmietavému postoju USA.
Švédsky minister životného prostredia Kjell Larsson ako reprezentant krajiny predsedajúcej EÚ dnes na záver stretnutia so svojimi európskymi rezortnými kolegami vo švédskej Kirune uviedol, že Kjótsky protokol "ešte žije".
Zámerom EÚ je aj naďalej ratifikovať tento významný dokument najneskôr do roku 2002. Ministri životného prostredia z členských krajín EÚ a predstavitelia Environmentálneho programu OSN (UNEP) zároveň apelovali na USA, aby pozmenili svoj postoj v tejto otázke.
Švédsky minister tiež zdôraznil, že žiadny štát nemá právo vyhlásiť takúto multilaterálnu dohodu za mŕtvu. Americký prezident George Bush totiž tento týždeň v stredu odmietol Kjótsku dohodu, ktorá by zaviazala priemyselne vyspelé štáty, aby do roku 2012 znížili emisie oxidu uhličitého v priemere o 5,2 percenta na úroveň pred rokom 1990.
USA sú pritom najväčším producentom oxidu uhličitého, tzv. skleníkového plynu, ktorý je podľa vedcov príčinou globálneho otepľovania. Svoje rozhodnutie odôvodnil Bush tvrdením, že dohoda je proti ekonomickým záujmom Spojených štátov amerických, začo sa stal terčom kritiky zo strany medzinárodného spoločenstva.
Holandský minister životného prostredia Jan Pronk, ktorý sa 21. apríla zúčastní na stretnutí ministrov životného prostredia z približne 40 krajín, vrátane USA, vyjadril presvedčenie, že nové návrhy, ktoré tam bude prezentovať a ktoré budú implementované do Kjótskej dohody, budú pre USA oveľa prijateľnejšie.
J. Pronk zároveň uviedol, že negatívne stanovisko USA ku Kjótskemu protokolu bolo "predčasným" krokom novej americkej republikánskej administratívy. Zároveň dodal, že súčasná washingtonská administratíva sa oveľa viac orientuje na svoju vnútornú politiku a preto je treba dopriať jej viac času.
Vo vyhlásení EÚ zo švédskej Kiruny sa uvádza, že všetky vlády nesú za ochranu klímy osobitnú zodpovednosť a krajiny, ktoré sa na emisiách CO2 podieľajú v najväčšej miere, ju nemajú o nič menšiu.
Dohoda by mohla vstúpiť do platnosti aj bez súhlasu USA. To by sa dalo uskutočniť iba v prípade, že by ju ratifikovalo najmenej 55 zo 160 zmluvných štátov, na ktoré spolu pripadá 55 percent emisií CO2 všetkých priemyselne vyspelých krajín.
Trojica zástupcov únie, ktorú tvorí európska komisárka pre životné prostredie Margot Wallströmová, švédsky minister Larsson a jeho belgický kolega - keďže Belgicko prevezme v júli od Švédska predsedníctvo únie, odcestuje v pondelok do Washingtonu. EÚ chce s americkými predstaviteľmi rokovať o detailoch a problémoch, ktoré sa objavili v súvislosti s plánovanou ratifikáciou protokolu.
