Brusel/Ženeva/Štrasburg 7. septembra (TASR) - Priznanie amerického prezidenta Georgea W. Busha, že jeho administratíva zriadila v Európe tajné väznice CIA pre osoby podozrivé z terorizmu, je "iba časťou pravdy". Uviedol to dnes šéf vyšetrovacej komisie zaoberajúcej sa týmto kontroverzným prípadom Dick Marty.
"Je ešte viac, ešte oveľa viac toho, čo by mali Spojené štáty odhaliť," povedal švajčiarsky senátor, ktorý vedie vyšetrovanie nariadené Radou Európy.
Šéf Bieleho domu v stredu priznal existenciu dosiaľ tajných väzníc CIA vo svete, kde Washington zadržiava a vypočúva osoby podozrivé z terorizmu. Americká administratíva zároveň oznámila, že previezla 14 najvýznamnejších zahraničných teroristov do väznice ministerstva obrany USA, kde im má byť pridelená ochrana na základe Ženevských konvencií. Pentagón súčasne zakázal používať určité "hrubé" spôsoby vypočúvania väzňov.
Bush uviedol, že medzi osobami spadajúcimi do kategórie väzňov zadržiavaných vo väzniciach CIA sú osoby podozrivé zo zodpovednosti za teroristické útoky na USA z 11.9.2001, útok na americkú vojenskú loď USS Cole v roku 2000 v Jemene a útoky na veľvyslanectvá USA v Keni a Tanzánii v roku 1998.
Je to prvýkrát, čo vláda USA verejne priznala existenciu väzníc CIA. Tie po odhalení v denníku Washington Post minulý rok spôsobili roztržky medzi Washingtonom a niektorými jeho európskymi spojencami a Bushova vláda sa dostala pod paľbu kritiky za zlé zaobchádzanie s väzňami. Poslanci EÚ dokonca tvrdili, že Ústredná spravodajská služba vykonáva tajné lety do Európy, aby mohla väznených teroristov odviezť do krajín, kde ich možno týrať.
Bush obhajoval program CIA, v rámci ktorého Američania vypočúvali najprominentnejších teroristov. Podľa jeho slov vypočúvanie väzňov prinieslo zásadné spravodajské informácie o teroristických aktivitách, ktoré umožnili zabrániť útokom nielen v USA, ale aj v Európe a ďalších krajinách. Program teraz prehodnocujú vládni právnici.
Marty dnes v telefonickom interview pre tlačovú agentúru Associated Press uviedol, že Bushovo priznanie ho neprekvapuje, a vyzval európske vlády, aby zintenzívnili svoje vlastné vyšetrovanie v tomto prípade.
Podľa Martyho sa 14 európskych krajín - od Írska cez Nemecko až po Rumunsko - spojilo s americkými spravodajskými službami v "pavučine" porušovania ľudských práv a pomohlo umiestňovať podozrivé osoby do tajných väzenských zariadení. Jeho tvrdenia vyvolali vlnu ostrých odmietavých reakcií príslušných krajín.
Švajčiarsky senátor sa domnieva, že Bushovo priznanie je politicky motivované. "Súvisí to pravdepodobne s faktom, že v Spojených štátoch sa blížia voľby", povedal, narážajúc na novembrové voľby do Kongresu.
Marty uviedol, že niektoré krajiny umožňovali CIA unášať svojich vlastných občanov a ďalšie povoľovali americkej spravodajskej agentúre využívať svoj vzdušný priestor a privierali oči nad aktivitami zahraničných spravodajských služieb na svojom území.
V tejto súvislosti vymenoval 14 európskych štátov: Britániu, Nemecko, Taliansko, Švédsko, Bosnu a Hercegovinu, Macedónsko, Turecko, Španielsko, Cyprus, Írsko, Grécko, Portugalsko, Rumunsko a Poľsko.
Poslanci Európskeho parlamentu dnes vyzvali USA, aby poskytli zoznam miest, kde sa nachádzajú tajné väznice CIA. "Informácie o týchto lokalitách musia byť zverejnené," povedal nemecký socialista Wolfgang Kreissl-Dörfler, člen osobitného výboru vyšetrujúceho tento prípad.
Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) medzitým uviedol, že jeho zástupcovia na budúci týždeň navštívia 14 osôb podozrivých z terorizmu, ktoré Američania previezli z tajných väzníc CIA na základňu Guantánamo.
V Ženeve sídliaca humanitárna organizácia podľa vlastného vyjadrenia dostala od Washingtonu garancie, že návšteva sa uskutoční za zvyčajných podmienok a že predstavitelia MVČK dostanú možnosť hovoriť s väzňami súkromne.
