Viedeň 6. septembra (TASR) - Mladá Rakúšanka Natascha Kampuschová sa dnes večer po prvý raz objavila na televíznej obrazovke, aby porozprávala o ôsmich rokoch nedobrovoľne strávených v dome únoscu Wolfganga Priklopila.
Bledá a útla svetlovlasá dievčina predstúpila pred kamery rakúskej verejnoprávnej televízie ORF decentne namaľovaná, slušne oblečená a upravená. Vlasy mala sčasti ukryté pod fialovou šatkou, oblečenú mala fialovú blúzku a džínsy, na krku červenú retiazku so strieborným príveskom.
V rozhovore s reportérom Christophom Feursteinom hovorila 18-ročná Natascha o únose z roku 1998, opisovala situáciu v skrýši pod Priklopilovou garážou a vykresľovala svoje predstavy o budúcnosti.
"Päsťami som bila do stien," zdôverila sa mladá žena, ktorá podľa vlastných slov trpela v úkryte klaustrofobickými stavmi. Svojho únoscu opisovala ako labilnú osobnosť, pričom sama sa považovala za silnejšieho človeka než bol on. Počas pobytu u Priklopila stále myslela na útek.
"V podstate mi už po niekoľkých hodinách od únosu bolo jasné, že mu niečo chýba, že má nejaký deficit," povedala Natascha, ktorá sama žila v priaznivom sociálnom prostredí, v kruhu rodiny plnej lásky.
"A on taký nebol. Chýbalo mu istým spôsobom niečo ako sebaistota," podčiarkla dievčina, podľa ktorej bol Priklopil veľmi paranoidný. "Stále všetko kontroloval, aby som nemohla napísať žiadne posolstvo, prehltnúť správu a ktovie čo ešte."
Nataschu síce občas bral so sebou von, bol však stále veľmi opatrný. "Sotva sa odo mňa pohol, zakaždým dostal panické stavy, keď som bola od neho vzdialená čo len tri centimetre. Vždy chcel, aby som išla pred ním, nikdy nie za ním, aby ma mal stále na očiach. Nemohla som sa zdôveriť žiadnej ľudskej duši."
Priklopil mladé dievča aj zastrašoval. "Stále sa mi vyhrážal, že niečo spraví ľuďom, ktorým by som čokoľvek povedala. Že ich zabije, odstráni každého, kto by o tom niečo vedel. To som nemohla riskovať."
Natascha rozprávala tiež o svojich prvých krokoch na slobode. V spoločnosti dôverníka sa odvážila ísť vo Viedni na zmrzlinu a na nákupy. Na očiach mala slnečné okuliare a na hlave šatku. Vtedy mala po dlhých rokoch opäť kontakt s mnohými ľuďmi, pripadalo jej to ako niečo úplne nové.
"Išli sme metrom. Bolo to super, usmievala som sa na ľudí a nikto ma nespoznal," hovorila Natascha. Medzitým sa jej už podarilo skamarátiť sa s novými ľuďmi. Teraz by si chcela dokončiť maturitu a snáď aj ďalej študovať.
Pri prvom kontakte s rodičmi prišlo k niektorým zaujímavým okamihom. "Komické teda bolo, že moji rodičia, rovnako ako početné príbuzenstvo, plakali, objímali ma a stískali. A ja som sa v tom momente cítila trochu preťažená a obmedzovaná. Všetci ma od šťastia chceli rozpučiť."
Podľa Feursteina bolo osobným želaním Kampuschovej, aby ju na obrazovke bolo vidieť takú, aká v skutočnosti je, bez technickej úpravy tváre. Pôvodne mala vzhľadom na prežitú traumu vystúpiť s počítačovo prekrytou tvárou a zmeneným hlasom.
Vysielacie práva na rozhovor si zakúpilo 120 medzinárodných mediálnych spoločností.
