Boj proti terorizmu bude dlhý a vyžiada si obete. Moslimskí radikáli chcú premeniť svet na totalitný kalifát, hovoril Bush.
FOTO – REUTERS
WASHINGTON - Americký prezident George Bush v utorok predĺžil stav pohotovosti, ktorý bol v Spojených štátoch vyhlásený po teroristických útokoch z 11. septembra 2001.
„Pretože teroristická hrozba trvá, stav národnej pohotovosti vyhlásený 14. septembra 2001 a opatrenia musia ďalej platiť aj po 14. septembri 2006,“ uviedol Bush. Al-Káida sa rovnako ako ďalšie extrémistické organizácie dokázala prispôsobiť zdokonaleným americkým bezpečnostným opatreniam, upozorňoval predtým v inom vystúpení prezident.
Biely dom v utorok zverejnil aktualizovanú protiteroristickú stratégiu, ktorá poukazuje na významné úspechy v boji proti globálnemu terorizmu a pripomína pretrvávajúce problémy. „Spojené štáty a ich partneri pokračujú v prenasledovaní významne oslabenej, ale stále nebezpečnej siete al-Káida,“ konštatuje dokument.
Bush vystúpil s prejavom, v ktorom sa venoval hrozbe terorizmu a vyhlásil, že Spojené štáty sa nesklonia pred tyranmi. „(Usáma) bin Ládin a jeho teroristickí spojenci vytýčili svoje ciele zreteľne, ako Lenin a Hitler pred nimi,“ vyhlásil Bush a upozornil, že podcenenie nebezpečných a zlých mužov sa v minulosti ukázalo ako „hrozná chyba“.
Na jeho vystúpenie včera reagoval iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád a odkázal mu, že „pred vôľou Božou nie je ničím“.
Americká protiteroristická stratégia predpokladá, že vojna proti terorizmu potrvá ešte dlho. Bushova administratíva čelí čoraz silnejšej kritike, že nedokázala chytiť bin Ládina a Amerika ani svet nie sú bezpečnejším miestom. Intervencia v Iraku je považovaná za prepadák a krajina sa po zvrhnutí režimu Saddáma Husajna zmieta v sektárskom násilí. Irán nemieni zastaviť obohacovanie uránu, čo môže v nasledujúcich rokoch skončiť tak, že sa stane jadrovou mocnosťou.
Text bezpečnostnej stratégie ostro kritizuje Sýriu a Irán, ktoré podľa americkej vlády pokračujú v „poskytovaní útočiska teroristom a financujú teroristické aktivity v zahraničí“. Obe krajiny otvorene podporujú libanonské radikálne hnutie Hizballáh, Irán sa odmieta zriecť kontroverzného jadrového programu.
Agentúra AP upravenú protiteroristickú stratégiu americkej vlády označila za zatiaľ posledný pokus Bieleho domu zdôrazniť pred novembrovými voľbami význam národnej bezpečnosti a nasadenia vlády pri obrane krajiny pred teroristami, čo republikánom pomohlo v minulosti vo volebných kampaniach.
Demokrati zverejnili vlastnú správu na rovnakú tému, v ktorej poukazujú na to, že „roky neúspešnej republikánskej politiky urobili Ameriku menej bezpečnú a menej schopnú účinne bojovať s terorizmom“. Demokrati sú preto podľa svojich slov „pripravení viesť krajinu novým smerom“.
Päť rokov po útokoch 11. septembra sa tretina Američanov domnieva, že teroristi víťazia, vyplýva z nedávneho prieskumu verejnej mienky inštitútu Ipsos.
Čoraz viac Európanov je proti vedúcej úlohe USA
BRUSEL - Európania si čoraz menej želajú, aby Spojené štáty hrali vedúcu úlohu na svetovej scéne a ani väčšine Američanov sa nepáči zahraničná politika ich prezidenta Georgea Busha. Američania i Európania sa zhodujú, že väčšiu hrozbu než Irak predstavuje Irán a obávajú sa islamského fundamentalizmu. Vyplýva to z rozsiahleho prieskumu v USA a v 12 európskych krajinách.
(čtk)
