Darmstadt 4. septembra (TASR) - Európska vesmírna sonda SMART-1 poslala späť na Zem neočakávane bohaté množstvo údajov, ktoré by mohli prispieť k objasňovaniu pôvodu a vývoja Mesiaca. Informovali o tom dnes vedci Európskej vesmírnej agentúry (ESA).
Sonda ukončila trojročnú misiu v nedeľu plánovaným nárazom na povrch Mesiaca. Primárnym cieľom misie bolo otestovať nový účinnejší systém pohonu a väčšiu automatizáciu vesmírnych letov. Úspešným znížením obežnej dráhy okolo Mesiaca však vedci získali tiež lepšie zábery povrchu.
"Bola to pre agentúru skutočne skvelá misia," povedal vedúci misie Gerhard Schwehm novinárom v kontrolnom stredisku ESA v nemeckom Darmstadte. "Bola to technologická demonštrácia, ktorá sa rozrástla a poskytuje množstvo nádherných vedeckých údajov."
Počas pobytu na orbite Mesiaca sa operátorom podarilo znížiť obežnú dráhu sondy, takže okolo družice Zeme obletela každých päť až šesť namiesto pôvodných štrnástich hodín. To znásobilo množstvo údajov o povrchu, ktoré zachytávali röntgenové a infračervené spektrometre.
Röntgenový snímač, miniaturizovaný na veľkosť hriankovača, fungoval až do dvoch sekúnd pred dopadom SMART-1 na Mesiac. Išlo o prvý prístroj, ktorý dokázal detekovať vápnik z obežnej dráhy, vedci tak vôbec po prvý raz mohli zmapovať všetky hlavné prvky na Mesiaci: hliník, horčík, kremík, vápnik a železo.
Americkí astronauti preskúmali časť povrchu Mesiaca počas misií Apollo, avšak SMART-1 dokázal snímať celý jeho povrch. Sonda preletela ponad miesta pristátia modulov Apollo, takže vedci mohli pomocou zistení astronautov spred troch desaťročí overiť presnosť informácií z prístrojov SMART-1.
Údaje budú vedci spracovávať počas najbližších 12 mesiacov. Dúfajú, že rozšírené poznatky o zložení Mesiaca pomôžu overiť teóriu, že vznikol po zrážke medzi Zemou a iným vesmírnym telesom. Údaje by mali tiež podporiť štúdie vývoja povrchu Mesiaca, napríklad toho, ktoré útvary sú výsledkom vulkanickej aktivity alebo dopadov iných telies.
Sondu SMART-1 vyniesla do vesmíru 27. septembra 2003 európska raketa Ariane. K Mesiacu sa prvýkrát priblížila v novembri 2004 pomocou unikátneho iónového pohonu. V januári 2005 poslala sonda prvé podrobné zábery mesačného povrchu. Keďže iónový pohon nespotrebuje veľa paliva, mohol byť let SMART-1 predĺžený o jeden rok do augusta 2006.
