Lappeenranta 1. septembra (TASR) - O spôsoboch riešenia krízy okolo iránskeho jadrového programu a o mierovom procese na Blízkom východe dnes vo Fínsku na neformálnom stretnutí rokovali ministri zahraničných vecí EÚ.
Ministri, ktorí sa zišli v pevnosti zo 17. storočia vo fínskom meste Lappeenranta, dospeli k záveru, že je priskoro na uvalenie sankcií voči Iránu po tom, ako islamská republika ignorovala výzvy medzinárodného spoločenstva a nezastavila do stanoveného termínu obohacovanie uránu. Podľa účastníkov schôdzky je v tejto otázke ešte stále čas na diplomaciu.
"Pre EÚ zostáva naďalej číslom jeden diplomatická cesta," uviedol fínsky minister zahraničných vecí Erkki Tuomioja. Podľa neho "teraz nie je čas ani priestor" na to, aby medzinárodné spoločenstvo uvalilo na Irán sankcie.
"Stále je čas na diplomaciu. Musíme byť trpezliví, veľmi trpezliví, a potrebujeme si veci ujasniť," povedala rakúska ministerka zahraničných vecí Ursula Plassniková.
Podľa šéfa nemeckej diplomacie Franka-Waltera Steinmeiera je priskoro hovoriť o sankciách. Steinmeier dúfa, že naďalej existuje možnosť rokovaní s Iránom.
Šéf zahraničnej politiky EÚ Javier Solana informoval, že sa začiatkom budúceho týždňa stretne s hlavným iránskym vyjednávačom Alím Larižáním. Podľa Solanu sa stretnutie uskutoční v Európe, zatiaľ však nespresnil, v ktorej krajine. Odmietol sa vyjadrovať k sankciám. "Som človekom, ktorý bude čoskoro rokovať s Iránom, takže sa nechcem dostať do pozície, že som bol neúspešný," uviedol.
Podľa švédskeho ministra zahraničných vecí Jana Eliassona je dôležité, aby Irán pochopil, že má historickú príležitosť zapojiť sa opäť do spolupráce v rámci medzinárodného spoločenstva. "Môžu zohrávať pozitívnu úlohu a dostali veľmi dobrú ponuku (od EÚ)," uviedol.
Teherán vo štvrtok zmeškal termín stanovený Bezpečnostnou radou OSN na zastavenie obohacovania uránu, ktorý - ako Irán vyhlasuje - je určený na výrobu elektrickej energie. Západ obviňuje Irán zo snahy o výrobu jadrovej bomby.
Za diplomatickú cestu v iránskej kríze sa vyslovil aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, podľa ktorého sankcie nie sú najlepší spôsob, ako vyriešiť medzinárodný spor. "Berieme v úvahu skúsenosť z minulosti a nemôžeme sa stotožniť s ultimátami, ktoré vždy vedú do slepej uličky," povedal Lavrov.
Ako vo štvrtok vyhlásil americký veľvyslanec pri OSN John Bolton, Bezpečnostná rada OSN musí začať pripravovať sankcie proti Iránu po tom, ako islamská republika ignorovala výzvy medzinárodného spoločenstva a nezastavila do stanoveného termínu obohacovanie uránu.
Veľvyslanec konštatoval, že na podniknutie príslušných krokov voči Iránu nie je potrebná jednomyseľnosť BR OSN, čím narážal na váhavé postoje Číny a Ruska v otázke sankcií.
Na stranu USA sa pripojila aj Česká republika, tradične najbližší spojenec Washingtonu v diskusiách v rámci EÚ. "Áno, nadišiel čas (na uvalenie sankcií)," povedal český minister zahraničných vecí Cyril Svoboda.
Ministri dnes taktiež diskutovali o spôsoboch, akými by sa dal oživiť blízkovýchodný mierový proces. Solana v tejto súvislosti uviedol, že EÚ bude ochotná rokovať so zjednotenou palestínskou vládou, aj keď v nej bude zastúpené radikálne hnutie Hamas.
Podľa Solanu bude kľúčovým krokom vytvorenie vlády národnej jednoty, ktorú chce sformovať palestínsky prezident Mahmúd Abbás.
"Máme záujem o rokovanie s takouto vládou (národnej) jednoty. Samozrejme, v tej vláde budú aj ľudia z Hamasu," povedal. EÚ sa na oficiálnej úrovni vyhýba kontaktom s Hamasom, odkedy sa hnutie dostalo k moci, a označuje ho za "teroristickú" skupinu.
Podľa Steinmeiera je dôležité vyriešiť otázku, ako je možné predísť tomu, že extrémisti budú vyvolávať v regióne nové konflikty, a ako možno nastoliť situáciu, v ktorej budú opäť možné rokovanie medzi Izraelom a Palestínčanmi.
Šéf fínskej diplomacie Erkki Tuomioja však dnes vyhlásil, že Hamas sa potrebuje zmeniť ešte predtým, ako s ním EÚ začne rokovať o obnove blízkovýchodného mierového procesu.
"Sme pripravení rokovať s kýmkoľvek, avšak nie skôr, ako Hamas uzná predbežné podmienky," uviedol Tuomioja. Medzi nimi je okrem iného aj požiadavka uznať Izrael a vzdať sa násilia. "Musíme tlačiť na Hamas, aby sa zmenil," dodal.
Hnutie Hamas, ktoré je na americkom zozname teroristických organizácií, zvíťazilo v tohtoročných palestínskych parlamentných voľbách a následne zostavilo novú vládu. Jeho ozbrojené krídla sú zodpovedné za viacero útokov v Izraeli.
Po tom, ako sa hnutie odmietlo zriecť násilia, zložiť zbrane a uznať Izrael, medzinárodné spoločenstvo na palestínske teritóriá uvalilo ekonomické sankcie, čím doviedlo krajinu do humanitárnej krízy.
