V Osvienčime ju zachránili portréty

Dina Gottliebová Babbitt (83) sa už viac ako tridsať rokov pokúša dostať späť obrazy, o ktoré prišla počas holokaustu. Jej prípad však nie je klasickým príbehom Židovky, ktorej majetok zhabali nacisti. Ona chce svoje obrazy späť z Múzea a pamätníka holokaustu v Osvienčime. Múzeum to odmieta, lebo ich považuje za dôležitú súčasť expozície. Dina však tvrdí, že v obrazoch, ktoré maľovala na príkaz Josefa Mengeleho, je jej duša.

Toto leto vážne ochorela a svoje úsilie o návrat toho, čo považuje za osobný majetok, zintenzívnila. Podporuje ju v tom aj jej dcéra, demokratická kongresmanka z Nevady Shelley Berkley aj židovské organizácie v Amerike a Izraeli. Izraelské televízie v týchto dňoch odvysielali o nej dokumenty a o jej prípade sa tu veľa debatuje.

Dina sa narodila v Československu a študovala umenie v Prahe. V roku 1942 ju transportovali do Terezína, o rok neskôr sa spolu s mamou Johannou ocitla vo vlaku smerujúcom do Osvienčimu. Mala "šťastie" a neputovala rovno do plynových komôr. Bola medzi tými, čo mali ešte chvíľu žiť, aj preto, aby pred inšpekciami Červeného kríža predstierali, že v Osvienčime je všetko "v poriadku". V barakoch Dina začala maľovať pre uväznené deti postavičky Walta Disneyho.

Jej kresliarske umenie si všimol aj Josef Mengele, ktorý v Osvienčime robil experimenty s "ľudským materiálom". Nariadil jej, aby maľovala portréty Rómov uväznených v Osvienčime. Mengele, ktorý podľa Diny telesné rozmery Rómov, rovnako ako Židov sústavne premeriaval dlhým pravítkom, jej povedal, že fotografie nie sú schopné zachytiť pravý odtieň ich pokožky. Dina mala správnu farbu dosiahnuť vodovými farbami. Spolu namaľovala 11 portrétov Rómov, ktorí potom skončili v plyne.

Ako povedala židovskej agentúre JTA, najprv si mohla portrétovaných vyberať. Mengeleho však rozzúrilo, že si vyberala krásne mladé Rómky a prikázal jej maľovať chorých, starých a ľudí s defektmi. Spomína si, ako raz priniesol desaťročného Róma, ktorého hmotnosť a výška zodpovedala hmotnosti a výške oveľa mladšieho dieťaťa, a prikázal jej, aby ho maľovala s otvorenými ústami. Ťažko podvyživený chlapec mal namiesto zubov len akési zhnité kýptiky, a keď sa ukázalo, že nevládze udržať otvorené ústa, Mengele dostal záchvat nepríčetnosti.

Maľovanie Rómov Dine zachránilo život. Dina bola "krytá" prácou pre Mengeleho, jej mame však hrozila plynová komora. Dina sa Mengelemu vyhrážala, že ak jej mamu nevyškrtne zo zoznamu, spácha samovraždu - vrhne sa na plot napustený elektrinou. Mengele ju raz v slabej chvíli požiadal, aby portrétovala aj jeho. "Mal oči mŕtveho muža," povedala Dina.

Dina aj jej mama Osvienčim prežili. Odišli do Paríža a s Dininým manželom neskôr do Ameriky, kde pracovala ako animátorka pre Walta Disneyho. Až v roku 1973 zistila, že jej obrazy podpísané Dina 1944 visia v múzeu v Osvienčime. Do dnešných dní bojuje o ich návrat.

"Zobrali mi všetko, psa, nábytok, dokonca bielizeň. Teraz som našla niečo, čo mi patrí, a oni mi to nechcú dať. Cítim sa taká bezmocná ako vtedy," povedala denníku New York Times. Múzeum jej odpovedalo, že takmer všetky jeho exponáty sú osobné veci. "Mali by sme ich teraz vracať?"

JANA SHEMESH, Tel Aviv

Autor: Tel Aviv