Kolieska športových kočíkov tu návštevníci postrekujú dezinfekčným prostriedkom.
Bezpečné parky ako ohlas na zločiny
Mohlo by sa zdať, že nový krytý park na okraji japonskej metropoly Tokia - jeden z približne tucta po celom Japonsku - je prehnane chráneným prostredím pre deti – a to v jednej z najbezpečnejších spoločností na svete. Ale pre mnohých japonských rodičov sú takéto parky logickým a primeraným ohlasom na sériu drastických zločinov spáchaných na deťoch.
Park s názvom Útočisko snov reaguje na tieto obavy, ako i na japonskú záľubu v čistote a ochote márnotratne utrácať peniaze v záujme detí. Na tom má svoj podiel pokles pôrodnosti a rast počtu rodín s jedným potomkom.
„Tu sa cítim taká bezpečná, že dcérke dovolím i to, aby mi zmizla z pohľadu,“ pochvaľuje si Jukiko Macušitová, ktorá sem chodí so štvorročnou dcérkou.
Únosy detí v Japonsku stúpli od roku 2001 o 25 percent a záplava odporných vrážd na smrť vydesila národ, ktorého rodičia milujú svoje ratolesti opičou láskou. Napríklad telo jedného zavraždeného dievčatka objavili napchaté do debny, iné našli s desiatkami bodných rán v hrudi.
Ako zabrániť zločinom
Japonské parky sú starostlivo premyslené, dôkladne zabezpečené – to všetko pre najväčšiu bezpečnosť detí. Pozdĺž trás, ktorými chodia do školy, stoja hliadky a niektorí rodičia dokonca vybavujú potomkov ruksačikmi so zariadením GPS na určovanie polohy a bezpečnostnými sirénami.
Parky sú názornou ukážkou toho, ako ďaleko sú japonskí rodičia schopní zájsť v snahe ochrániť svoje ratolesti. Matky privádzajúce deti do Útočiska snov musia vyplniť prihlášku a predložiť na kontrolu osobné doklady, ktoré im potom na rok zaručia členstvo. Na deti dohliada asi dvadsiatka uniformovaných zamestnancov parku a stráži ich 16 bezpečnostných kamier.
Návštevníci musia z bezpečnostných a hygienických dôvodov uložiť topánky do uzamknutých schránok.
„Tieto opatrenia tiež bránia zločinu, pretože bez topánok sa zle uteká,“ vysvetľuje Satoru Hagiwara, šéf spoločnosti Fantasyresort Co., ktorá park riadi. Personál úzkostlivo dbá na čistotu. Matky, ktoré prichádzajú s kočíkmi, musia umyť kolieska antibakteriálnym roztokom. Vo veľkých parkových pieskoviskách je sterilný piesok.
Dokonca aj vybavenie ako kĺzačky sú tu nafukovacie, aby sa predišlo zraneniam. Zdá sa, že sa obozretnosť vypláca. Park navštívilo od jeho otvorenia vlani v novembri do tohtoročného mája vyše 250–tisíc ľudí. Rodičia a deti platia 420 jenov (asi 100 korún) za osobu za prvú hodinu a 210 jenov (asi 50 korún) za každú nasledujúcu polhodinu.
Posadnutosť bezpečnosťou
Podľa niektorých odborníkov však zašla posadnutosť bezpečnosťou príliš ďaleko.
Profesor tropickej medicíny na tokijskej Univerzite lekárstva a stomatológie Koičiró Fudžita, ktorý sa špecializuje na parazity, tvrdí, že antibakteriálny piesok je zbytočný, a môže byť dokonca škodlivý, pretože ničí baktérie chrániace kožu.
„Deti by mali byť v kontakte s prírodou, so zvieratami, dýchať čerstvý vzduch,“ mieni. „Tým, že sa hrajú vnútri, sa oslabuje ich imunitný systém.“
Japonské matky sú skutočne prehnane opatrné. Veľmi často možno počuť, ako na svoje ratolesti zdesene kričia: „Abunai“ (Nebezpečné), hoci dieťa napríklad len skáče z chodníka alebo tlačí gombík predajného automatu.
Kým niektorí považujú takúto opatrnosť za prehnanú, prevádzkovatelia Útočiska snov a ďalších podobných parkov svoje opatrenia obhajujú tým, že prostredie obklopujúce deti je čoraz hrozivejšie.
„Deti sa už nehrajú vonku, pretože hračky sú nebezpečné, parky sú nebezpečné a špinavé, okolo sa potulujú cudzí ľudia,“ tvrdí Hagiwara.
Vzhľadom na zjavný úspech Útočiska snov chce jeho prevádzkovateľ vybudovať v Japonsku v nasledujúcich piatich rokoch ďalších viac než 30 podobných detských parkov.
 |
 |
