Takto možno v stručnosti zhrnúť udalosti ostatných 24 hodín v tzv. prípade Kampuschová.
Mladú ženu, ktorej sa v stredu neďaleko rakúskej Viedne vydaril útek z osemročného zajatia, totiž s určitosťou identifikovali ešte pred zverejnením výsledkov testov DNA, a to na základe jazvy na tele. Navyše sa v byte, kde ju zadržiaval 44-ročný elektrotechnik Wolfgang Priklopil, našiel aj cestovný pas, ktorý mala ako 10-ročná školáčka pri sebe v osudný deň 2. marca 1998 v čase únosu počas cesty do školy v jednej z viedenských štvrtí.
Natascha Kampuschová sa odhodlala v stredu napriek zastrašovaniu únoscom, ktorého v prvých rokoch musela oslovovať Môj pane, k úteku. A ten jej priniesol slobodu po ôsmich rokoch. Slobodu po martýriu, ktorého detaily iba postupne vychádzajú najavo.
Páchateľ, ktorého motívy zostávajú stále zahalené rúškom tajomstva, ju zadržiaval v upravenom priestore, ktorý bol kedysi montážnou jamou a v ktorom bola umiestnená sklápacia posteľ, regál na knižky a videokazety, ako aj vaňa a toaleta. To všetko pod elektronicky zabezpečenou garážou so zvukotesnými stenami a pancierovými dverami. Útek z tohto úkrytu v únoscovom dome v Strasshofe v dolnorakúskom okrese Gänserndorf bol pre rukojemníčku naozaj možný iba pri nepozornosti únoscu, ako sa tomu stalo v stredu.
Alarmovaní policajti našli Nataschu síce pobledlú, ale v zdravotnom stave zodpovedajúcom tomu, čo prežila, bez známok vonkajších zranení. Odvtedy je v neustálej starostlivosti kriminalistov, ale aj psychológov a psychoterapeutov.
Údajne niet pochýb, že podobne ako väčšina obetí únosov, ktoré strávili dlhší čas výlučne v spoločnosti páchateľov, trpí tzv. štokholmským syndrómom, teda istou závislosťou na únoscovi, či tolerancii voči jeho osobe, ktoré sú podvedomou reakciou organizmu na novovzniknutú situáciu po trestnom čine.
Fakt, že únosca, po ktorom v stredu intenzívne pátrali všetky zložky rakúskej exekutívy, čo v niektorých lokalitách Viedne vyvolalo dopravný chaos, spáchal samovraždu, Nataschinu terapiu môže skomplikovať. Obvykle sa totiž v rámci nej využíva aj forma tzv. konfrontácie s únoscom, pri ktorej obeť kladie páchateľovi otázky. Túto možnosť terapeuti nebudú môcť využiť po tom, čo sa Wolfgang Priklopil rozhodol v stredu dobrovoľne ukončiť život skokom pod súpravu rýchlodráhy vo Viedni. Natascha, ktorá podľa informácií vyšetrovateľov strávila noc pokojným spánkom, prijala vraj správu o únoscovej samovražde pokojne. Vraj ju neprekvapila, pretože sa páchateľ v jej spoločnosti vyjadril: Živého ma nikdy nedostanú.
Či páchateľ unesené dievčatko a medzičasom mladú ženu sexuálne zneužil, je ešte predmetom vyšetrovania.
Polícia však už potvrdila, že W. Priklopila kontrolovala asi tri mesiace po únose ako vlastníka jedného z rádovo stovák overovaných mikrobusov, ale nenašla žiadne indície, ktoré by vyvolávali nedôveru voči jeho alibi, respektíve zdôvodneniu, že mikrobus využíva pre vtedy prebiehajúce stavebné práce v Strasshofe.
V obci, v ktorej jeden z miestnych domov s určitosťou vojde do dejín rakúskej kriminalistiky, vyvolalo odhalenie prekvapenie. Nikto totiž nezaregistroval nič podozrivého. Páchateľa charakterizuje väčšina jeho krajanov ako zdvorilého samotára, tichého a nenápadného suseda s veľkou záľubou pre elektrotechniku, o ktorom priveľa nevedeli.
Takisto je isté, že páchateľ nemal žiadne kontakty s rodinou unesenej, aj keď sa jeho niekdajšie viedenské bydlisko geograficky nenachádzalo priveľmi ďaleko od bydliska obete.
Aj keď sa i v prípade znetvorených telesných pozostatkov samovraha čaká ešte na výsledok testu DNA, polícia nemá pochybnosti, že únosca ukončil svoj život skokom pod vlakovú súpravu. Toto tvrdenie má svoje opodstatnenie vzhľadom na oblečenie samovraha, ktoré identifikoval priateľ pomáhajúci mu v stredu v núdzi (vraj na úteku pred policajnou hliadkou kvôli alkoholu za volantom), ako aj na kľúče od jeho vozidla typu BMW, ktoré sa našli na koľajniciach.
Práve spomínaný priateľ, ktorý ho vo Viedni v stredu kúsok "zviezol" a iný muž, s ktorým mal spoločnú firmu, venujúcu sa prenajímaniu nehnuteľností, boli podľa aktuálnych poznatkov kriminalistov jediným kamarátmi páchateľa.
