Praha 21. augusta (TASR) Bývalý disident a podpredseda českého Senátu Petr Pithart dnes pre TASR potvrdil svoje výhrady voči hlavnej osobnosti Pražskej jari Alexandrovi Dubčekovi, ktoré uviedol v rozhovore pre Lidové noviny (LN). Podľa Pitharta nie je chybou Dubčeka to, že nátlaku Moskvy podľahol, ale to, že jeho porážka nebola čestná a statočná.
Mňa veľmi, veľmi sklamal ten spôsob porážky, ktorý on zvolil. A tam sa začína moja silná kritika, pretože on mohol voliť spôsob porážky, a ten mohol byť čestný a statočný. Vtedy už nešlo o život ako v 50. rokoch, ale to ustupovanie, ktoré vôbec nikam neviedlo, ničomu nepomohlo, nikoho nezachránilo, iba znamenalo určitú potupu a viedlo k bolehlavu to je to, čo ja mu vytýkam. Nie že tú partiu nezvládol. Tá sa nedala zvládnuť, povedal dnes Pithart v rozhovore pre TASR.
Alexander Dubček bol dobrý človek, ale bol to tiež slaboch. Nemal odvahu vôbec na nič. Bol bezradný, zmätený a nikdy nepovedal jedinú myšlienku, povedal Pithart o Dubčekovi pre LN.
Reagoval tak okrem iného na odtajnené informácie, že v roku 1970 Dubčeka ako veľvyslanca v Turecku sledovala československá komunistická ŠtB. Podpredseda českého Senátu tvrdí, že táto správa nie je prekvapivá, pretože takýto postup bol zo strany ŠtB bežný a Dubček to vedel. Komunisti sa údajne báli, aby Dubček v Turecku nezostal a chceli sa ubezpečiť, že to neurobí.
Pithart pre LN konštatoval, že nikdy nepochopil, prečo Dubček ako bývalý 1. tajomník ÚV KSČ a v roku 1969 predseda Federálneho zhromaždenia post veľvyslanca v Ankare vôbec prijal, keď vedel, za akých podmienok tam bude pracovať.
Bol celkom výnimočný, nesprával sa ako generálny tajomník, ako komunistický funkcionár. Dokázal sa chovať prirodzene, mal veľmi milý úsmev, bol to určite veľmi dobrý človek a to nehovorím ironicky, ale zvládnuť tú situáciu, to znamená, medzi tými dvoma tlakmi, z jednej strany tá verejná mienka v krajine a na strane druhej Moskva a Brežnev, na to jednoducho nemal. Ja neviem, či by na to niekto mal. Tá situácia nemala riešenie, ale on nemal odvahu. Keby povedal, čo nám skutočne hrozí, tak by možno sa ten vývoj uberal iným smerom, vysvetlil pre TASR.
Podpredseda hornej komory českého parlamentu, ktorý Senát dlhé roky viedol a v roku 2003 neúspešne kandidoval na post prezidenta, uznáva, že Dubček chcel komunizmus reformovať, ale v skutočnosti preto podľa jeho slov nespravil vôbec nič.
Pithart pre LN poznamenal, že Dubček symbolizoval optimizmus 60. rokov, mal milý úsmev, nechal sa fotografovať a to kontrastovalo s tvárami typu Novotného. Ale nebol to hrdina. Určite nie. Bol pozitívnym symbolom pre okolitý svet a domácu verejnú mienku, ale hrdinom nie. Tými boli anonymní občania, tí ľudia, ktorí počas celých 60. rokov až do normalizácie - niesli v spoločnosti nádej.
