BRATISLAVA 21. augusta (SITA) - Iracký tribunál otvoril v pondelok druhý súdny proces so Saddámom Husajnom a jeho šiestimi spolupracovníkmi, ktorý sa má zaoberať obvineniami z vojnových zločinov a genocídy kurdského obyvateľstva počas operácie Anfal v rokoch 1987-1988. Pri vojenskej operácii, ktorej cieľom bolo zlikvidovať kurdské milície bojujúce za nezávislosť a vyčistiť severný región pozdĺž hranice s Iránom od Kurdov, zahynuli desaťtisíce ľudí. Obžaloba žiada trest smrti.
Zosadený iracký diktátor Saddám Husajn odmietol v pondelok vypovedať. Najprv sa odmietol pred tribunálom identifikovať a na otázku, či rešpektuje zákon, sudcu Abdalláha al-Amerího obvinil zo zastupovania "okupantov", a nie irackého ľudu. Neskôr sa predstavil ako "Saddám Husajn, prezident Irackej republiky a najvyšší veliteľ mudžahedínov (irackých ozbrojených síl)". Na sudcovu otázku, či je nevinný alebo vinný, Saddám neodpovedal a sudca nariadil do zápisnice zapísať "nevinný".
Druhý proces vedený proti Saddámovi a šiestim spoluobžalovaným sa vzťahuje na vyvraždenie desiatok tisícov Kurdov počas vojenskej operácie irackej armády v rokoch 1987-1988, ktorej cieľom bolo zlikvidovať kurdské milície za nezávislosť a vyčistiť severný región pozdĺž hranice s Iránom od Kurdov. Saddám obvinil irackých Kurdov z napomáhania Iránu počas iracko-iránskej vojny.
Podľa Kurdov z postihnutých oblastí, ktorí prežili, iracká armáda odvliekla z dedín mladých mužov a proti obyvateľom použila zakázaný yperit a nervové látky. Najznámejší zákrok v dedine Halabdža z marca 1988, pri ktorom zahynulo približne 5000 Kurdov, bude prejednávaný osobitne.
Súdne pojednávanie prebiehalo v zásade v pokojnej atmosfére. Vecný priebeh pojednávania narušil Saddámov výstup, keď v reakcii na obvinenia, že počas jeho režimu boli v 80. rokoch masovo znásilňované kurdské ženy, varoval žalobcu, že ho bude "prenasledovať".
"Hovorí, že počas mojej éry boli znásilňované ženy. Ak to nedokáže, budem ho prenasledovať do konca života," povedal zvrhnutý iracký prezident. "Nejaká Iračanka bola znásilnená počas mojej éry? Za vlády Saddáma Husajna? Saddám to nepripúšťa," povedal. Zároveň uviedol príklad, keď údajne potrestal vojaka, ktorý sa počas vojny v Kuvajte v rokoch 1990 až 1991 dopustil znásilnenia kuvajtskej ženy. "Keď sme išli oslobodiť Kuvajt, bola znásilnená jedna Arabka, dokonca ani nie Iračanka. Zriadil som tribunál a popravil toho muža. Jeho obesené telo viselo na verejnosti tri dni."
Saddám bol prvým obžalovaným, ktorého predvolali na prvé pojednávanie v rámci druhého procesu. Spolu s ním sa pred súd postavil aj Alí Hassan al-Madžíd, známy pod prezývkou "chemický Alí", ktorý bol v čase protikurdských represií poverený administratívou irackého Kurdistanu. Rovnako ako iracký exdiktátor aj on odmietol pred súdom vypovedať.
Rozsudok z prvého súdneho procesu, v ktorom je Saddám obvinený zo zavraždenia 148 šiitov v dedine Dudžaíl v roku 1983, bude vynesený 16. októbra.
Aktualizované 17:15
