Praha 21. augusta (TASR) - Alexander Dubček bol dobrý človek, ale bol to tiež slaboch. Nemal odvahu vôbec na nič. Bol bezradný, zmätený a nikdy nepovedal jedinú myšlienku, povedal o hlavnej postave Pražskej jari v rozhovore pre denník Lidové noviny (LN) podpredseda českého senátu Petr Pithart, bývalý chartista a autor knihy o roku 1968.
Pithart tak okrem iného reagoval na odtajnené informácie, že v roku 1970 Dubčeka ako veľvyslanca v Turecku sledovala československá komunistická ŠtB. Podpredseda českého Senátu tvrdí, že táto správa nie je prekvapivá, pretože takýto postup bol zo strany ŠtB bežný a Dubček to vedel. Komunisti sa údajne báli, aby Dubček v Turecku nezostal a chceli sa ubezpečiť, že to neurobí.
Petr Pithart konštatuje, že nikdy nepochopil, prečo Dubček ako bývalý 1. tajomník ÚV KSČ a v roku 1969 predseda Federálneho zhromaždenia post veľvyslanca v Ankare vôbec prijal, keď vedel, za akých podmienok tam bude pracovať.
"Dubček tým prehral príležitosť odísť so cťou," domnieva sa český politik. Ako ďalej vysvetlil, "komunisti urobili Dubčeka veľvyslancom, pretože sa ho chceli zbaviť. O život mu nešlo, už to neboli 50. roky. Išlo o česť. Bolo v jeho moci ovplyvniť, akým spôsobom prehrá, pretože samotná prehra bola v tom čase už celkom jasná. Mal odísť sám, a národu tým morálne narovnať chrbtovú kosť. On to ale nespravil. Namiesto toho sa nezmyselne držal celkom podradnej stoličky v Ankare, a tým svoj odchod prehral."
Podpredseda hornej komory českého parlamentu, ktorý Senát dlhé roky viedol a v roku 2003 neúspešne kandidoval na post prezidenta, odmieta výhradu, že jeho hodnotenie Dubčeka je príkre.
"Chcel komunizmus reformovať, to áno, ale nespravil vôbec nič. Vedel, že Sovieti chystajú okupáciu Československa, a nemal odvahu to povedať, aby nenahneval Brežneva. Počul, ako ľudia počas demonštrácie na Václavskom námestí v deň prvého výročia okupácie vykrikujú jeho meno, a nespravil nič. Naopak, podpísal represívne opatrenia namierené proti tisícom ľudí, ktorí za neho bojovali, a poslal na nich obrnené transportéry. Každý súdny človek v neho vtedy musel stratiť dôveru," objasnil svoje vnímanie Dubčeka.
Pithart priznáva, že Dubček symbolizoval optimizmus 60. rokov, "mal milý úsmev", nechal sa fotografovať a to kontrastovalo s tvárami typu Novotného. Ale nebol to hrdina. "Určite nie. Bol pozitívnym symbolom pre okolitý svet a domácu verejnú mienku, ale hrdinom nie. Tými boli anonymní občania, tí ľudia, ktorí boli počas celých 60. rokov až do normalizácie - nositeľmi nádje v spoločnosti".
Podpredseda českého Senátu a niekdajší člen vedenia Občianskeho fóra má vysvetlenie aj pre politický návrat Dubčeka v roku 1989. "Potrebovali sme Slováka, keď človekom číslo jeden bol Čech (Václav Havel). V Občianskom fóre sa Dubček netešil vážnosti, rovnako ako sa jej netešil v radoch VPN. Ibaže nikoho významnejšieho vtedy slovenský disent nemal," uviedol Pithart pre LN.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
