Praha 20. augusta (TASR) - V roku 1970, keď Alexander Dubček pol roka pôsobil ako veľvyslanec v Turecku, ho sledovala bývalá komunistická rozviedka. Vyplýva to zo záznamov 1. správy Ministerstva vnútra ČSSR, ktoré dnes, v predvečer 38. výročia okupácie Československa vojskami krajín Varšavskej zmluvy, zverejnila česká civilná rozviedka Úrad pre zahraničné styky a informácie (ÚZSI).
Dubček bol na post veľvyslanca v Turecku menovaný v decembri 1969. Bývalý šéf československej komunistickej strany a hlavná postava Pražskej jari pred tým od apríla do októbra 1969 pôsobil ako predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR. Veľvyslancom bol Dubček iba do júna 1970, keď ho KSČ vylúčila zo svojich radov a zbavila všetkých funkcií.
Keď Dubček odlietal do Ankary 26. januára 1970, sprevádzala ho nielen manželka, ale aj trojica tajných agentov rozviedky. Jeden z nich bol oficiálne zástupcom Dubčeka, druhý tlmočníkom a tretí mal krytie ako domovník.
Cieľom tajnej akcie s krycím názvom Bukanýr bolo zdokumentovanie aktivít nepriateľa v okolí Alexandra Dubčeka a jeho rodiny, a zabránenie úniku informácií, ktoré predstavovali štátne tajomstvo. Z odtajnených materiálov podľa ÚZSI vyplýva, že na začiatku svojho pobytu Dubček dostával od jemu blízkych ľudí denne až 15 listov, hlavne z kapitalistických krajín. Agenti sa ich obsah väčšinou nedozvedeli, ale predpokladali, že išlo o viac ako zdvorilostnú korešpondenciu.
Agenti z okolia Dubčeka do Prahy hlásili, že sledovaný veľvyslanec sa správa zdržanlivo a stretáva sa predovšetkým s veľvyslancami iných komunistických štátov. Dubček ani raz neprijal pozvanie na recepciu amerického veľvyslanca. Jedným z dôvodov bola údajne jazyková bariéra. Dubček však o svojom sledovaní československou rozviedkou vedel a potvrdil to aj svojmu zástupcovi.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) ed