Pohreby obetí sektárskeho násilia sú aj viac ako tri roky po páde Husajnovho režimu v Iraku každodennou realitou.
FOTO – REUTERS
inistratíva pripravuje plán, čo robiť, ak padne iracká vláda. Aj to, že v Iraku môžu nastať iné „alternatívy“ vývoja, než si predstavoval prezident. Jednoducho povedané, že v Iraku nebude demokracia.
Bush si demokratizáciu Blízkeho východu stanovil za jednu z priorít svojho druhého funkčného obdobia. Výsledky sú zatiaľ rozpačité: Irak je na pokraji občianskej vojny, Libanon rozbitý po vojne Hizballáhu s Izraelom a voľby do palestínskeho parlamentu vyhralo teroristické hnutie Hamas. Na všetkých troch územiach sa pritom konali slobodné voľby, čo Bush označoval za prejav toho, že jeho zámery sa napĺňajú.
Snow a o niečo neskôr aj Bush sa snažili presvedčiť, že situácia v Iraku je vážna, nie však frustrujúca. Čísla hovoria niečo iné. New York Times si vyžiadal od americkej armády štatistiky a zistil, že v júli bolo pri irackých cestách nastražených 2625 bômb, najviac od začiatku vojny.
„Rekord“ dosiahol aj iný ukazovateľ: júl tohto roka sa stal najkrvavejším mesiacom od začiatku vojny. Podľa irackého ministerstva zdravotníctva zomrelo minulý mesiac pri nábožensky a politicky motivovanom násilí 3500 civilistov.
To všetko sa odohralo mesiac po smrti šéfa irackej odnože al-Káidy Músu Zarkávího. Predpoklady, že jeho smrť zníži schopnosť sunnitských teroristických skupín ohrozovať Irak, sa teda nenaplnili. Analytici naopak hovoria o lepšej organizovanosti aj vzrastajúcej podpore odboja medzi Iračanmi.
Ako fiasko sa zatiaľ ukazuje aj júnový plán irackej vlády poslať do Bagdadu viac spoločných iracko-amerických jednotiek. Tie majú zabrániť násiliu medzi sunnitmi a šiitmi aj teroristickým útokom, ale výsledky neprichádzajú.
Do operácie nazvanej Spoločne vpred sa navyše začína dostávať politika, čo ju ešte komplikuje. Je verejným tajomstvom, že irackému premiérovi Núrímu Málikímu sa nepáčia razie v bagdadskej štvrti Sadr City. Tam sa zhromažďujú šiitské milície, ktoré síce prispievajú k násilnostiam medzi náboženskými skupinami, ale zároveň podporujú Málikího vládnu koalíciu.
Práve takéto postoje u časti amerických politikov vyvolávajú nespokojnosť. Demokrati, ale aj časť republikánov, ktorí požadujú postupný odchod amerických vojakov z Iraku, hovoria, že irackí politici by sa mali vážne snažiť odvrátiť hroziacu vojnu.
„Je istou iróniou, že niektorí politickí a vojenskí lídri strácajú trpezlivosť s Iračanmi. Boli sme to my, kto ich dostal do tejto situácie,“ povedal AP analytik George Pena z americkej Koalície pre realistickú zahraničnú politiku.
