Svetová meteorologická organizácia (WMO) a Program OSN pre životné prostredie (UNEP) o tom dnes informovali v predbežnej správe k hodnoteniu výsledkov dodržiavania Montrealského protokolu, ktoré by mal na budúci rok zverejniť tím 250 medzinárodných environmentálnych vedcov.
"Počiatočné príznaky uzdravovania atmosféry dokazujú, že Montrealský protokol funguje," uviedol výkonný riaditeľ UNEP Achim Steiner v súvislosti s dohodou, ktorou sa signatárske krajiny v roku 1987 zaviazali k postupnému zákazu látok poškodzujúcich ozón.
"Spomalená obnova je však varovaním, že nemôžme brať ozónovú vrstvu ako samozrejmosť. Naopak, musíme upevniť a urýchliť úsilie o elimináciu škodlivých chemikálií," dodal Steiner.
Nad rozsiahlymi oblasťami Európy, Severnej Ameriky, Ázie, Austrálie, Latinskej Ameriky a Afriky by sa mal ochranný obal zemskej atmosféry, ktorý zadržiava nebezpečnú slnečnú radiáciu, obnoviť na úroveň spred 80. rokov 20. storočia do roku 2049. Je to o päť rokov neskôr ako odhadovali vedci v roku 2002.
Nad Antarktídou, kde za posledné tri desaťročia vznikli ozónové diery, by sa mala obnova oddialiť až do roku 2065, čo predstavuje 15-ročné oneskorenie.
Pomalšia obnova ozónovej vrstvy je podľa vedcov spôsobená najmä tým, že sa vo zvýšenej miere stále používajú niektoré typy škodlivých látok, ktoré Montrealský protokol okamžite nezakázal.
Dobrou správou však je, že množstvo látok redukujúcich ozón v atmosfére, ktoré dosiahlo svoj vrchol v 90. rokoch, sa neustále zmenšuje, zdôraznil generálny tajomník WMO Michel Jarraud.
