Moskva 16. augusta (TASR) - Gruzínsko využíva tzv. protiteroristickú operáciu v abcházskom Kodorskom priesmyku, zameranú na odzbrojenie rebelantskej milície, ako zámienku na rozmiestnenie svojej armády v oblasti. Vyhlásil to ruský generál Valerij Jevnevič.
Gruzínsko spustilo operáciu po tom, ako líder abcházskej milície Emzar Kviciani 23. júla oznámil, že gruzínske zákony v Kodorskom priesmyku neuznáva. Tbilisi 27. júla oznámilo, že založí v priesmyku novú "legitímnu vládu". Región je jedinou časťou Abcházska, nad ktorou si Tbilisi udržiava formálnu kontrolu.
Kvicianiho využilo Tbilisi ako ospravedlnenie za vyslanie 2500 členov ozbrojených zložiek do Kodorského priesmyku, citovala v utorok Jevneviča na tlačovej konferencii v Moskve ruská agentúra Ria Novosti.
Kviciani uviedol, že gruzínske jednotky prichádzajú do regiónu odzbrojiť bývalých členov jeho hraničného práporu, ktorý bol formálne rozpustený v roku 2005, hoci väčšina jeho členov odmieta zložiť zbrane.
Podľa Jevneviča, ktorý je zástupcom veliteľa ruských pozemných síl poverených mierovými operáciami, Gruzínsko konsoliduje svoju prítomnosť v regióne budovaním vojenskej infraštruktúry. Tá zahŕňa aj kontrolné stanovišťa, cesty, ale aj kladenie pozemných mín. "Poukazuje to na vojenskú operáciu," dodal ruský generál.
Gruzínsko opakovane uvádza, že ide len o policajnú operáciu. Minister obrany Irakly Okruašvili koncom júla povedal, že jeho jednotky zostanú v Kodorskom priesmyku dovtedy, kým "nezatočia so zločincami v oblasti".
Okruašviliho nedávne vyjadrenie o legálnosti rozmiestnenia ozbrojených zložiek podľa Jevneviča znamená buď neznalosť Moskovskej zmluvy o usmerňovaní vzťahov medzi stranami v abcházskom konflikte, podpísanej v roku 1994, alebo zámerné ignorovanie dokumentu.
V súlade s článkom 4 tejto zmluvy sa musia gruzínske jednotky stiahnuť z Kodorského priesmyku. Ich rozmiestnenie je ilegálne a odporuje medzinárodným záväzkom Gruzínska o urovnaní konfliktu, zdôraznil Jevnevič.
Kodorský priesmyk v severnom Gruzínsku tvorí de facto hranicu medzi Abcházskom a Gruzínskom, pričom Abcházsko kontroluje dolnú časť údolia. V priesmyku žije asi 4000 členov miestneho horského klanu.
Priesmyk využívala gruzínska armáda pri pokuse obnoviť centrálnu kontrolu nad separatistickým regiónom v rokoch 1992-93 po tom, ako Abcházsko vyhlásilo nezávislosť. Krvavý konflikt s tisíckami obetí ukončila mierová dohoda, ktorú sprostredkovali mierové zbory republík bývalého sovietskeho bloku vrátane Ruska.
