Hoci je zima za polárnym kruhom dlhá, v lete najmä v kanceláriách potrebujú Eskimáci klímu.
FOTO – ČTK
Dôkazom toho, že svet sa otepľuje, sú Eskimáci zo vzdialeného severu, ktorí si objednávajú klimatizáciu.
Eskimáci, ktorí sú známi najmä stavaním ľadových iglu počas lovov na polárnom ľade, v dedine Kuujjuanq v kanadskej provincii Quebec inštalujú desať klimatizačných jednotiek asi pre 25 úradníkov.
„Nastal čas, keď ďaleký sever potrebuje klimatizáciu,“ hovorí vedúca v boji za práva 155–tisíc Eskimákov žijúcich v Kanade, na Aljaške, v Rusku a Grónsku Sheila Wattová-Cloutierová. „Naše polárne domovy sú postavené tak, aby neprepúšťali chlad, ale v horúčavách nedýchajú,“ hovorí. Teploty v dvojtisícovom Kuujjuaqu dosahujú koncom júla 31 stupňov Celzia. Pokiaľ Eskimáci pociťujú teplo, potia sa pravdepodobne tiež ľudia žijúci južnejšie.
Vedci, ktorí pracujú pre OSN, hovoria, že rast objemu plynov zadržiavajúcich teplo, ktoré produkujú elektrárne, továrne a autá, zrejme podnecuje vznik vĺn horúčav, sucha, povodní a zdvihne tiež hladiny morí – v 21. storočí až o jeden meter.
„Životné štýly sa zmenia, ale obchod musí byť flexibilný,“ hovorí Manfred Stock z výskumného ústavu pre klimatizačné zmeny v nemeckom Postupime. Dodal, že podnebie vykazuje väčšie výkyvy smerom k teplejšiemu svetu.
„Napríklad je zlý rok na výrobu zmrzliny, ale musí sa vydržať,“ hovorí. „Kto je jeden rok víťazom, môže byť nabudúce porazeným.“ Napríklad v Európe prišla v roku 2003 vlna horúčav, ktoré nasledovali po rozsiahlych povodniach v roku 2002.
„Dnes sme nepredali skoro nič,“ hovorí Miriam Eid Berganová, ktorá pracuje v obchode so zmrzlinou na hlavnej triede v Osle. Oknom pozoruje, ako ľudia v daždi prechádzajú okolo. „Keď svieti slniečko, rad sa ťahá až ulicou dole,“ dodáva.
Väčšina štúdií o globálnom otepľovaní sa sústredí na obchodné príležitosti - ako ušetriť energiu alebo ako z pevných palív prejsť na veternú či solárnu energiu, najmä keď sa ceny ropy pohybujú okolo 75 dolárov za barel. Životnému štýlu sa často dostáva menej pozornosti napriek tomu, že stúpajúce teploty budú mať dosah i na iné oblasti, napríklad pivovary, výrobcov opaľovacích krémov, oblečenia, klimatizáciu, plaviek.
Poľnohospodári zrejme budú schopní vypestovať bližšie k pólom nové plodiny. Turisti sa nabudúce vyhnú lyžiarskym strediskám v nižších polohách, ktoré by sa mohli stretnúť s nedostatkom snehu alebo tradičným plážam, ktoré sa stávajú horúcimi. Ľudia na Floride sa možno vyvarujú bývaniu priamo pri mori, hlavne ak by museli pre stúpajúce more zaplatiť vyššie poistné.
V oblastiach s chladným podnebím by domy mali byť upravené tak, aby v lete strácali teplo a naopak v zime ho zadržiavali.
Deväťdesiate roky 20. storočia boli nepochybne najteplejším desaťročím za uplynulých tisíc rokov. Podľa údajov OSN bol vôbec najteplejší rok 1998. Teploty sa od konca 19. storočia zvýšili o 0,6 stupňa Celzia, okolo roku 2100 by nárast mohol dosiahnuť 1,4 až 5,8 stupňa Celzia.
Klimatológ z britskej Univerzity of East Anglia David Viner povedal, že turizmus by sa v 21. storočí mohol dramaticky zmeniť. Stredomorské pláže budú pre severanov možno až príliš horúce. Tí by namiesto toho zostávali doma. „Ľudia zo severnej Európy cestujú na juh hlavne preto, že leto u nich doma je nevyspytateľné. Letné obdobia na severe však budú teplejšie,“ hovorí.
Výrobcovia klimatizácie sú zrejme vďaka teplom sužovanému a vyprahnutému obyvateľstvu spoločne s pivovarmi jasnými víťazmi. Často však nie je jednoduché odhadnúť, ako zmeny podnebia ovplyvnia dopyt. V hre sú móda, zdravie i ďalšie záujmy.
Analytici si nie sú istí, ako ďaleko ovplyvní cenu akcií napríklad pivovarov očakávanie, že teplé roky budú pokračovať.
Starosta Kuujjuaqu Larry Watt povedal, že mesto klimatizácie objednalo okrem iného preto, aby sa prach zvonku nedostal do počítačov. Pokým mestský úrad počítače nemal, mohli okná zostať v horúcom počasí otvorené.
Úsilie mnohých spotrebiteľov zostať v chlade má i nechcené vedľajšie účinky.
Klimatizácia ako v Kuujjuaqu je závislá od elektriny vyrábanej z fosílneho paliva - zatracovaného väčšinou odborníkov na globálne otepľovanie.
