Washington 15. augusta (TASR) - "Ak chce slovenská vláda čeliť zakoreneným predsudkom voči svojej najokrajovejšej menšine, musí uznať - a verejne to potvrdiť - že k nezákonným sterilizáciám rómskych žien skutočne dochádzalo," upozorňuje v svojej správe Helsinská komisia USA (www.csce.gov). Správa, ktorú zverejnili v pondelok vo Washingtone, sa venuje vyšetrovaniu prípadov nezákonnej sterilizácie rómskych žien v SR bez informovaného súhlasu.
Úlohou nezávislej vládnej agentúry je monitorovať dodržiavanie a uplatňovanie záväzkov členských krajín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyplývajúcich z helsinského záverečného aktu, najmä v oblasti ľudských práv. Komisia, vytvorená v roku 1976, sa skladá z deviatich senátorov, deviatich poslancov Snemovne reprezentantov a po jednom zástupcovi Ministerstva zahraničných vecí, Ministerstva obrany a Ministerstva obchodu USA.
Správa Helsinskej komisie USA sa sústreďuje najmä na nedostatky vyšetrovania prípadov nezákonnej sterilizácie a postoje vlády SR k tejto otázke, v ktorých našla vážne medzery. Napriek vyšetrovaniu z roku 2003, na medzinárodných fórach naďalej pretrvávajú otázky a pochybnosti, pripomína americká helsinská komisia.
Jej správa porovnáva situáciu týkajúcu sa nezákonných praktík v SR a ČR, kde obhajca ľudských práv verejne priznal, že k ilegálnym sterilizáciám dochádzalo. Slovensko to nikdy oficiálne nepriznalo. Vládne vyšetrovanie sa uskutočnilo bez nezávislej kontroly a skončilo sa s veľmi vágnymi závermi v prospech samotnej vlády SR, čo podľa americkej helsinskej komisie poukazuje na konflikt záujmov. Navyše oficiálny postoj slovenskej vlády k tejto "vysoko citlivej otázke" sa podľa Helsinskej komisie USA dá označiť za "falošný a neúprimný".
Vyšetrovaním bolo poverené ministerstvo zdravotníctva a vnútra, ktoré však v priebehu vyšetrovania zmenilo a úzko obmedzilo predmet vyšetrovania z nezákonnej sterilizácie - ktorá by sa v prípade preukázania viny rovnala ublíženiu na zdraví - na genocídu. To mohlo byť podľa komisie účelovým krokom, pretože genocída ako najzávažnejší zločin sa veľmi ťažko dokazuje a pre jej usvedčenie treba dokázať najmä motív páchateľov. Taktiež zavádzajúcim je obmedzenie vyšetrovania len na obdobie po roku 1993, keď vznikla samostatná SR, hoci väčšina krajín nemá pre takýto trestný čin stanovený žiadny termín premlčania, a výskyt prípadov nezákonnej sterilizácie bol preukázateľný už počas Československa. Tieto skutočnosti môžu podľa Helsinskej komisie USA poukazovať na to, že vláda SR úmyselne smerovala vyšetrovanie ku konkrétnemu výsledku - aby sa očistila.
Okrem toho vyšetrovanie nezákonných praktík, ktorých sa malo dopúšťať slovenské verejné zdravotníctvo, uskutočňoval samotný sektor zdravotníctva bez akejkoľvek nezávislej či medzinárodnej kontroly, upozorňuje americká helsinská komisia. Navyše aktivistom za ľudské práva, ktorí uskutočnili samostatné vyšetrovanie a následne informovali o porušení zákona pri sterilizácii rómskych žien, vláda pohrozila trestným stíhaním za šírenie poplašnej správy. Za tento postoj ju musel napomenúť aj osobitný vyslanec generálneho tajomníka OSN pre dozor nad ľudskými právami, aby rešpektovala slobodu prejavu a voči autorom správy nepodávala žiadne trestné oznámenia.
Nedostatok ústretovosti prejavila slovenská vláda aj priamo voči rómskym ženám, ktoré sa na nezákonnú sterilizáciu sťažovali, píše sa v správe Helsinskej komisie USA. Buď im pohrozila stíhaním, alebo im a ich právnym zástupcom neumožnila prístup k ich lekárskym záznamom, hoci sprístupnenie týchto informácií mali nemocnice nariadené súdom. Niet preto divu, že tieto prípady sa následne dostali na Európsky súd pre ľudské práva do Štrasburgu, pripomína komisia.
Najväčším nedostatkom vyšetrovania slovenskej vlády bola podľa americkej helsinskej komisie skutočnosť, že odmietla prešetriť, či bol v prípade vykonaných sterilizácií súhlas informovaný alebo nie. Vláda SR operuje tým, že vtedajšia legislatíva informovaný súhlas na akýkoľvek lekársky zákrok nevyžadovala, preto ani vyšetrovateľ neskúmal, či bol súhlas pacienta so zákrokom udelený dobrovoľne, alebo bol vynútený, pod nátlakom alebo pod vplyvom liekov. Vyšetrovateľ sa riadil len existujúcim písomným súhlasom - ktorý ešte nezaručuje, že súhlas bol informovaný a dobrovoľný - a na jeho základe vyhodnotil, že proces bol vykonaný v súlade so zákonom.
Až v októbri 2004 vláda zmenila zákon, ktorý presne definuje informovaný súhlas a zaručuje prístup k lekárskym informáciám, dodáva komisia.
Ak sa počas vyšetrovania vyskytli prípady zjavnej sterilizácie bez súhlasu pacientky, vláda SR odmietla uznať ich nezákonnosť a označila ich len za "procedurálne nedostatky", argumentujúc výlučne spôsobom výkonu zákroku a nie okolnosťami, ktoré k nemu viedli. Vo všeobecnosti slovenská vláda popiera, že by dochádzalo k ilegálnej sterilizácii, uznáva len možnú existenciu uvedených procedurálnych nedostatkov, upozorňuje americká helsinská komisia.
Správy mimovládnych organizácií o praktikách sterilizácie na rómskych ženách v SR si získali vysokú medzinárodnú pozornosť, pričom medzinárodné organizácie považovali tieto správy za dôveryhodné. I keď sa vzhľadom na ich podrobnosť a dôslednosť vláda SR už nemohla vyhnúť ignorovaniu tejto témy, jej reakcie na medzinárodnú kritiku boli nanajvýš neúprimné a falošné, píše Helsinská komisia USA. I jej oficiálna odpoveď výboru OSN, reagujúca na sťažnosť Európskeho centra pre práva Rómov, bola plná dezinterpretácií, zveličovania a prehnaného dementovania, konštatuje komisia.
"Slovenská vláda nepreukázala žiadny súcit voči ženám a dievčatám, ktoré boli sterilizované bez vlastného súhlasu a stratili právo priviesť na svet deti," píše sa v závere správy. "Označujúc ich tvrdenia za lži vláda v skutočnosti zaobchádzala s obeťami ako s klamármi a s rovnakou nedôstojnosťou založila ich zdravotnú ujmu medzi odložené prípady."
